My Mind Changed - 1. kapitola

25. prosince 2013 v 15:11 | LinaKei


Ďalšia Poviedka na fandom EXO je tu, pairing HunHan a XiuHan ako vidno na obrázku. Poviedka bude mať asi tak tri diely.

Premýšlali ste niekedy nad tým, že by ste boli slávny homosexuálny párik na škole? Je to tým, že sú na tejto škole prevažne dievčatá? Hoci je to gymnázium, má sú tu prevažne dievčatá. To ale tešilo mladého Luhana, ktorý so svojím miláčikom Sehunom neurobil krok bez toho aby na nich niekto hľadel a neobdivoval ich. Ich popularita bola známa aj medzi profesormi, a to bolo čo povedať. Každý ich akceptoval a boli známy aj na iných školách. Okrem svojich tančných schopností, dobrého matematického čreva a športovej zdatnosti sa títo dvaja mohli chváliť aj skvelými speváckymi výkonmi. Luhan bol o niečo lepší ako Sehun ale Sehun lepšie tancoval a aj v škole mal trochu lepšie známky, okrem matematiky. Tá išla Luhanovi lepšie. Okrem jednej jedinej prednášky, mali skoro všetky hodiny spolu. Boli rozdelený na študentov s japonským a čínskym zameraním. Luhan chodil na japončinu, pretože ju vždy chcel vedieť, a keďže bol Číňan, nepotreboval chodiť na čínštinu. Za to Sehun sa chcel čo najskôr zdokonaliť, aby sa mohol s Luhanom raz do Číny presťahovať.

Ako sa blížili skúšky z fyziky, Luhan tvrdo drel aby sa ju naučil poriadne. Prax mu robila veľké problémy. Preto chodil aj po škole na doučovanie. V poslednej dobe sa so Sehunom skoro vôbec nestretával okrem školy. Ako tak sa snažil napratať veci do skrinky, ktorá už teraz bola dosť plná. "Ah oppa!" Skríkla nejaká študentka a pribehla k Luhanovi. Zobrala mu všetky tie zošity a knihy z ruky a začala ich ukladať. "To musíš takto!" Poprehadzovala mu všetky veci, ktoré sa tam snažil vpratať tak, aby sa mu tam zmestili. "Takto sa ti sem ešte zmestí raz toľko vecí." Povedala usmiala sa. Luhan jej opätoval jeho krásny žiarivý úsmev. "Ďakujem." Povedal a ona odkráčala preč. Pri odchode sa len usmiala a zakusla si do pery. Kto by nie? Naozaj bol Luhan očarujúci. Rozhodol sa odpočinúť, predsa len bol piatok. Test bol datovaný na pondelok a on sa rozhodol stresovať až v nedeľu. Išiel teda prekvapiť svoju lásku. Kúpil nejaké sladkosti a išiel priamo k nemu domov. Dostal sa výťahom až pred jeho byt. Klopať či zvoniť? Nevedel čo robiť. Chvíľku tam len tak stál a potom sa rozhodol zaklopať. Nikto mu ale neotváral. Tak zazvonil. Otvoril mu rozospatý Sehun, ktorý nechápal, čo sa to deje. "Ahoj zlatíčko! Priniesol som nám nejaké zákusky. Pozrieme si film?" Sehun nechápavo pozeral. "Noo, vieš ja dnes, ja dnes asi nebudem mať čas. Tak trochu som zaneprázdnený. Veď vieš, babička ma zasa volala k nej jej pomáhať na záhradu." Luhan ale nechápal. "Prečo si mi nedal vedieť, že sa mi nebudeš môcť venovať?"
"Nečakal som, že prídeš popravde." Pretrel si oči a povzdychol. Luhan sa mu pozrel za chrbát a potom sa pokúsil vojsť dnu. "Kam ideš?" Opýtal sa Sehun a podržal ho za rameno. "K tebe? Chcem ti tie zákusky odložiť do chladničky." Povedal a snažil sa pokračovať, ale Sehun ho hneď otočil naspäť. "To nie je treba, ja si ich odložím sám." Povedal a zobral mu krabicu z rúk. "Ja to zvládnem hyung." Povedal a so zavretými očami sa usmieval. Luhan sa ale neusmieval. "Aha... tak čau." Povedal nahnevane a išiel preč. Vo výťahu sa pozeral do zrkadla a snažil sa zakryť smútok na jeho tvári. "Asi má toho veľa." Povedal pre seba a vystúpil z výťahu. Išiel sám pešo uličkami domov. Dokonca stretol spolužiačky. "Kde máš Sehuna?" Opýtali sa a Luhan sa pokúsil usmiať. "Má veľa práce." Povedal a ony sa začali culiť. "Chudáčik oppa, chceš spoločnosť." Prišli k nemu ale on kýval hlavou, že to nie je nutné. Zablúdil do karaoke baru a tam si spieval svoje obľúbené pesničky.

Už bola nedeľa večer a on sa učil. Stále však pri tom premýšľal nad Sehunom a nevedel sa sústrediť. Prečo bol taký divný, a prečo od vtedy nezavolal? Trápilo ho to tak, že sa na nič iné nevedel sústrediť. V tom mu niekto volal a on si myslel, že je to Sehun tak sa ani nepozrel na display. "Miláčik, ano?"
"Ehm, to som ja, Lay." Povedal jeho kamarát a potichu sa smial.
"Ah prepáč Yixing, ja som myslel, že si Sehun." Povedal zosmutnelo.
"Čo si taký smutný? Stalo sa niečo?" Nechápal ustarostení Lay. No Luhan si len povzdychol. "Nie, neboj sa, všetko je okay, vidíme sa v škole." Povedal a zložil telefón. Lay nechápal, ani si nevypočul to, čo mu chcel povedať.

Ráno už svietilo slniečko a Luhan stepoval pred školou. Všetci na neho ukazovali a sledovali jeho nervozitu. Čakal, či okolo prejde Sehun, ale nestalo sa tak. Prvá hodina bola fyzika a on sa naozaj musel dotrepať do triedy. Tam ho už čakal Lay, ktorý stále nechápal čo sa deje. "Potom." Naznačil mu Luhan, ktorý vedel, že Lay chce už naozaj vedieť, čo sa to s ním deje. V jeho hlave ale nebola fyzika. A to ho znervózňovalo ešte viac. Do triedy vošiel, niekto, koho nikto nepoznal. Lay si ho všimol a pozdravil ho. Luhan so zaborenými prstami sledoval papiere, kde mal všetku tú hnusnú teóriu. Keď došla profesorka, rozdala papiere. Luhan sa triasol. Lay ho chytil za chrbát a povedal mu aby zhlboka dýchal. "Kamoš, to bude dobré." Podal mu flašku vody. Keď to utrpenie skončilo Luhan len kýval hlavou. Profesorka ale začala upútavať pozornosť na nového študenta. Bol pomerne nízky a mal hnedo- orandžové vlasy. Usmial sa z pred tabule na všetkých a zakýval im. Niektoré dievčatá začali doslovne spazzovať nad jeho roztomilostou. Luhan stále hľadel dole. Lay sa usmieval a tiež mu zakýval. " Toto je Kim Minseok, bude tu s nami, prišiel až z Busanu". Po zvonení išiel Luhan von a Lay prišiel k dverám. Hned za ním stál nový žiak. "Ahoj." Povedal a usmial sa. Lay sa otočil a najskôr sa vyľakal lebo nečakal, že bude za ním takto stáť. "Ah vyľakal som ťa?" Opýtal sa Minseok starostlivo. Lay zakýval hlavou, položil mu ruku na rameno a povedal. "Som Yixing, volaj ma Lay." Povedal a usmial sa. V tom vyšiel von a pokukoval po Luhanovi. Aby toho nebolo málo, vrazil do Laya Sehun, ktorý si ho nevšimol. "Ah, sorry, som dnes slepý." Keď si Lay uvedomil, kto okolo neho prešiel hneď sa otočil a išiel za ním. Minseok to zatiaľ celé sledovala a nechápal. "Sehun! Kde si toľko? Už bol test, teraz si ho budeš musieť dopisovať po škole. A mimochodom, Luhan je z teba na vetvy. Stále sledoval, kedy prídeš a nesústredil sa na test!" Rozčuloval sa Lay. Sehun sa otočil s jeho chladným pohľadom. "Akože sorry, ale my chceš povedať, že je tak panovačný, že kvôli tomu že meškám jednu hodinu a že som bol cez víkend busy, bude teraz takto panikáriť?" Povedal, pokrčil ramenami a išiel na svoje miesto. Lay nerozumel tomu čo vidí. "Si vždy tak chladný!" Kričal a dievčatá sa len pozeralo a niečo si šeptali. Minseok stál ako zmyslov zbavený. Nevedel, čo si má o tom myslieť. Odrazu sa Sehun postavil a išiel von z triedy. Lay stále neveril tomu čo vidí. Je ako v prechode. Sehunové ruky objali mladé telíčko priamo zo zadu. "Luhannie, prepáč, ja som mal naozaj veľa práce cez víkend, už sa ti budem venovať zlatíčko." Povedal, akoby bol odrazu niekto iný. Luhan, ktorý mal práve ruky v skrinke, kde hľadal nejaké veci hľadel veľmi nafučane. "No ták!" Začal ho Sehun hľadieť na hlave a potom si ho otočil. "Vieš, že ťa nadovšetko milujem. Každý máme svoje horšie dni." Krásne sa na neho usmial. Tomu Luhan už nevedel odolať a len si povzdychol. "Ale už to neurobíš, okay?" Opýtal sa prosebne. Sehun ho len objal. "Neurobím, sľubujem." Minseok a Lay ich sledovali. Každí mal všakže inú reakciu. Zatiaľ čo Lay mal založené ruky a usmieval sa, Minseok mal pootvorené ústa a ruky na hlave. Všetky ostatné spolužiačky a žiačky z iných tried ich pozorne sledovali a užívali si... schoolservis? Luhan mal opäť krásny usmev na tvári. Sehun ho išiel pobozkať. Všetci sa nakláňali a predbiehali aby to videli. Lay vytiahol foťák. Minseok zavrel oči. Napätie. Očakávanie. To všetko bolo cítiť vo vzduchu. No v tom zazvonilo. Tesne pred tým ako sa ich pery dotkli. Všetci stuhli. Sehun sa len odtiahol a prehlásil. "Dámy, máme hodinu" a odkráčal si to do triedy. Luhan si vytiahol zo skrinky čo chcel a išiel tiež. Lay vypol foťák a išiel si sadnúť. Všetky dievčatá so sklamanými tvárami išli na miesta. Počas ďalšej hodiny sa všetci veľmi smiali. Ale všetko to pre Minseoka znelo tak moc divne a ničomu nerozumel, že sa ako jediný nesmial. Nechápal ničomu čo vidí. Ako je možné, že dvaja bozkávajúci chlapci sú tak populárni? Cítil sa ako v zlej komédií. "Po tomto je telocvik?" Spýtala sa spolužiačka sediaca pred Minseokom. Tá čo sedela hneď vedľa nej len pohodila svoje dlhé vlasy a prikývla hlavou. "Dnes beháme." Zasmiali sa obe. Minseok tahal svoj úbor a išiel niekam, kam všetci a dúfal, že trafí do šatne. Mal pocit, že trafil, ale zistil, že mu pristál banán v hlave a všetci začali veľmi kričať. "Oops, prepáčte slečny." Povedal zdvorilo a poklonil sa. Vyplašene utekal do vedľajšej šatne. Ako tam vtrhol, neveril tomu čo vidí. Lay vyzeral pomerne normálne ale stále hned vedľa Luhana a Sehuna. Aj to by znelo normálne. Až na to, že Sehun nemal tričko a Luhan mu pozoroval brucho. "Ešte trochu a budú tam tehličky." Povedal Lay a usmial sa. Dal si highfive z Luhanom a pokračovali v prezliekaní. "To sú naozaj moji spolužiaci len traja a všetci teplí?" Opýtal sa Minseok sám seba. Po tichu sa hneď na začiatku šatne prezliekal a snažil sa ich nevnímať. "Idem ešte niečo vybaviť s profesorom ohľadne športového festivalu." Povedal Sehun a utekal preč. "Ča-čakaj! To musím zdokumentovať." Povedal Lay, zhrabol foťák a utekal za ním. Akoby si Minseoka ani nevšimli. Luhan mu bol otočený chrbtom a niečo si listoval. V tom začal niečo rozprávať sám pre seba. Chlapec mu ale nerozumel. V tom sa prudko otočil. "Uh? Ty si kto?" Luhan sa správal, akoby si ho do teraz nevšimol. "Veď, Min-min-
seok, tvoj nový spolužiak." Povedal a Luhan zkamenel. Začal sa pomaly usmievať. "Takže Min-minseok!" Začal sa smiať ale vyzeral dosť úprimne. "Volaj ma Xiumin!" Prehlásil a potom si uvedomil, že je to prezývka len pre tých najbližších. "Oh! To znie tak čínsky!" Povedal a pristúpil trochu bližšie. "Možno?" Povedal ešte neistejší vytrasený chlapec. "V tom prípade ma teší, ja som Luhan. Som z Číny. Na aký jazyk budeš chodiť?" Začal byť zvedavý a Xiumin nerozumel jeho neustálemu úsmevu. "Na japončinu." Povedal nejako smutne. Luhanovi sa hned zmenila tvár na prekvapenú. "Ale, čo taký výraz odrazu? Ja tiež chodím na japončinu." Usmial sa. Xiumin nechápal, ale usmial sa tiež. Videl v ňom dobrého človeka, hoci mal pocit, že je na škole retardov. "Máme to vybavené." Povedal Sehun, ktorý práve vošiel do šatne. V tom zbadal, že Luhan je v strede miestnosti a usmieva sa na toho nového chlapca. Luhan si toho hneď všimol tak ho začal predstavovať. "Toto je Minseok, volaj ho Xiumin, je tu nový." Povedal a usmial sa ešte viac. Sehun na neho pozrel svojím chladným pohľadom. Premeral si ho od spodu hore. "Vyzeráš ako Číňan." Bolo jediné čo povedal. Xiumin nechápal a pozeral sa prekvapene. Luhan sa pozrel trochu previnilo a potom sa otočil za Sehunom a niečo mu potichu povedal. "Už musíme ísť do telocvične." Povedal a chytil Luhana za ruku a ťahal ho za sebou. Luhan sa ešte na sekundu pozrel do Xiuminových očí. Ten išiel opäť nechápavo za nimi. "Dnes budeme behať 12 minútovku. Kto bude prvý, má zaistenú účasť na športovom festivale." Prehlásila profesorka. Všetci sa rozcvičovali a stavali na svoje miesta. Boli tam chlapci aj z iných tried ale do kopy ich nebolo veľa. Približne 15 z celej školy. Všetky dievčatá ich pozorovali a ukazovali na niektorých z nich. Xiumin si všimol, že keď ukázali na neho, začali sa smiať a pošklebovať. "Ty si tu nový?" Opýtal sa ho nejaký náhodný chlapec stojací hneď za ním. "Ano, prečo?" Opýtal sa opäť vyklepane. "Aby si nebol sklamaný. Všetci sme tu veľmi dobrý." Žmurkol na neho. "Taemin nechaj ho." Ťahal ho nejaký iný chlapec. Xiumin sa ale pousmial. Keď počuli vystrel všetci sa rozutekali. Prvá minúta bola čisto na rozbeh. Nikto sa nijak neprejavoval. Ale už pri tretej minúte sa zdal Taemin neistý. Xiumin mohol vyzerať nevýrazne na prvý dojem, ale nejakým zázrakom vyzeralo, že podáva najlepší výkon. Všetky dievčatá začali debatovať medzi sebou. "Je toto možné?" Nechápali. Taemin bol vždy najlepší. No odrazu je tu niekto nový a len tak si ho predbehne. Nastalo hrobové ticho. Keď prešlo 12 minút, všetci si posadali a napili sa. "Máme tu jednoznačné výsledky, výhercom je Kim Minseok, ktorý sa zúčastní športového festivalu a bude reprezentovať školu. Za získané body z minulých sútaží sa taktiež zúčastňuje Oh Sehun a Lee Taemin. Luhan im všetkým tlieskal. Polovica obecenstva sa ale nestačilo diviť. Taemin nechápal svoju porážku. "Bol si dobrý, predbehol si ma o 3 sekundy!" Povedal a usmial sa. Sehunovi sa to ale nepáčilo. Bez ducha sa odtiahol do šatne a opäť si odtiahol Luhana so sebou. Xiumin si však užíval slávy.

Za pár dní sa Xiumin cítil lepšie, aj keď nerozumel homosexuálnym scénkam, ktoré Lay stále fotil. Bola hodina japončiny a nikde nevidel Sehuna. Iba Laya a Luhana, ktorý ako vždy sedeli vedľa seba. On si tento krát sadol za nich. Pol hodiny sledoval schopnosti Laya, ktorý bol v japončine naozaj dobrý. Luhan tiež. Keď prišiel pred tabulu, pozrel sa na Luhana a Laya, ktorý ho tiež sledovali. Uvedomil si, ako na neho hľadia ale nevnímal všetky tie dievčatá. Mal by si to užívať, ale jediné či videl, bolo ako Luhanové žiarivé oči uprene hľadia na neho. Keď mu učiteľka dala tému na ktorú má rozprávať, začal. Bol naozaj dobrý. Lay nechápal čo počuje. "Naozaj je to korejčan?" Opýtal sa Luhana sediaceho vedľa, ktorý sa ale usmieval a nepočúval ho. Lay len pozeral hore dole, či si robí srandu, tak do neho drgol. "Čo je?!" Spýtal sa otrávene Luhan. "Kebyže nemáš Sehuna, myslel by som si, že si sa zamiloval." Luhan len škaredo pozeral. Xiumin dostal ďalší potlesk. Dokonca niektoré dievčatá na neho žmurkli. Užíval si to. Luhan na neho ani nepozrel, po tom čo si sadol za neho. Keď zazvonilo všetci sa rozutekali. Luhan si išiel prepláchnuť tvár na toaletu. V tom tam vošiel Xiumin, ktorý si išel umyť ruky. Luhan ho sledoval jedným očkom v zrkadle. Xiumin z neistel. Hľadel mu do očí, ale v zrkadle. Bol ako primrznutý. Na sucho prehltol. V tom sa prudko otvorili dvere a bolo počuť dva hlasy. Obaja sa smiali až potom zamrzli. Hlavne Sehun. "Láska?" Opýtal sa. Xiumin hneď vyšiel von z miestnosti. Taemin, ktorý prišiel so Sehunom tiež, chcel ich tam nechať samých. "Ano miláčik?" Povedal Luhan opatrne. Sehun sa len obzrel, či je niekto dnu. Prišiel k Luhanovi a pritlačil ho k umývadlu. Celé telo od pása dole pritiahol k nemu. Potom sa mierne naklonil. Svoje prsty zaboril do jeho vlasou a dal mu bozk. Luhanové ruky ho objali a začal sa tomu poddávať. Sehun započul len jemný vzdych, ktorý vyšiel z Luhanových úst. "Lulu, najradšej by som si ťa vychutnal hneď tu, ale budeme slušný." Povedal a jazykom prešiel po jeho krku. Potom sa od neho odtiahol. Prstom prešiel po jeho vlhkých perách a odišiel von. Luhan zaklonil hlavu a premýšľal.

"Ďakujem." Povedal Luhan a usmial sa, pri tom si vložil maki do úst. Sehun sa len usmial a pohladil ho po tvári. "Vieš, že ťa milujem, toto je maličkosť." Ako obaja jedli v japonskej reštaurácií, stále sa usmievali. Luhan zabudol na všetko zlé a snažil sa sústrediť len na neho. "Dnes nejdeme ku mne". Povedal Sehun a Luhan prekvapene hľadel. "Kam teda?"
"Do hotela." Povedal Sehun a chytil Luhana za ruku. Ten stále nechápal. "To nie je-" nestačil dopovedať, pretože Sehun položil prst na jeho ústa. Keď dojdeli, išli pomaly tam. Taxíkom. Luhan nechápal, prečo toľký luxus. Ako došli na recepciu, vypýtal si kľúč od izby. Bola to tá na najvyššom poschodí. "Wow" Povedal Luhan po tom čo zbadal. Všetko bolo zladené do zlatej farby. "Dáš si sprchu?" Opýtal sa Sehun a jemne mu prešiel pod tričko na chrbte. "Ah áno, jasné." Keď po nich prúdila voda, objímali sa a Luhan počúval slová, ktoré mu Sehun hovoril. Bolo vydno, že nič nechce pokaziť. Luhan sa ale veľa nehy nedočkal. Až si odrazu uvedomil, že ho pohodil do postele a už bol nad ním. "Sehun miláčik, miluješ ma?" Opýtal sa a Sehun nerozumel tejto otázke. "Samozrejme, si moj jediný Lulu najkrajší na svete." Povedal a začal ho bozkávať. Po celom tele. Luhan bol ako v sne.

Odrazu otvoril oči. Bolo ráno a zbadal ako Sehun s niekym telefonuje a prechádza sa po kúpeľni. Išiel za ním a keď vošiel dnu Sehun sa zlakol. "Už musím končiť, baby, papa." Povedal a objal ho. "Deje sa niečo?" Nechápal Luhan. "Nie miláčik, dnes mám veľa práce, chápeš, babička je naozaj chorá." Povedal a dal mu pusu na čelo. Luhan kýval sám sebe, pretože Sehun sa už pratal do oblečenia. "Chcel som si ešte chvíľu užívať tvoje nahé telo." Povedal smutne. "Ooh, Lulu~" Prišiel Sehun k nemu a pohladil ho po vlasoch. "Dole ti dajú raňajky, ja teraz musím." Povedal a bez ďalších slov odišiel. "Joj..." Povedal si smutne Luhan pre seba a pomaly opustil hotel. Bez raňajok. Celý víkend bol opäť sám. Teda až dokým mu nezavolal Lay, či by mu nepomohol kúpiť darček pre sestru. Keď boli v meste, rozprávali sa o bežných veciach. "A čo Sehun? Kde je vlastne?"
"Pomáha chorej babičke." Povedal a schmatol dve červené trička s nápisom "Lemme think about you." Lay sa usmial. "Kupuješ couple tričká?" Ale Luhan sa neusmial. "Ešte neviem či ich nebudem nosiť obe." To sa Layovi už nezdalo. "Hej, nebuď taký. Sehun je proste poslednú dobu zaneprázdnený, čo povieš na toto?" Preskočil na tému šaty, ktoré mal v ruke. Luhan bezducho prikývol.

V škole tiež nemal moc náladu. Jediné, za čo bol vďačný je, že majú voľnejší týždeň, pretože majú menej testov. Dnes ale Lay foťák nezapol ani na sekundu. Aj keď boli Sehun a Luhan spolu, nerobili nič také, čo by sa mu hodilo. Dokonca ani ich nový spolužiak nebol dnes v škole. Až na poslednú hodinu, kedy vtrhol do triedy, urobil rámus, a začal sa ospravedlňovať, že zaspal. Luhan zdvihol hlavu. Mal pocit, že aspon niečo sa dnes deje. Sehun začal zapínať a vypínať pero v rovnakom tempe a s podopretou hlavou sledoval Luhana. Lay spal. Xiumin si chcel sadnúť opäť za Luhana ale Sehun na to miesto hodil pero plnou silou. Luhan to moc nevnímal ale Xiumin to vnímal až moc dobre. Pozrel sa na nahnevanú tvár chladného chlapca a išiel radšej úplne dozadu. Keď skončila ta jediná hodina na ktorej bol, Sehun nazačil Luhanovi aby išiel napred. On išiel spolu s Layom. Xiumin si ešte niečo dopisoval a potom sa postavil na odchod aj on. Išiel za všetkými spolužiačkami a zanim sa ocitol Sehun. Ten ho chytil za rameno zo zadu. Xiumin nechápal, čo sa to deje. Otočil si ho k sebe a tvár pritiahol uplne pred jeho. "Ešte raz sa na neho čo i len pozrieš moj zlatý, tak budeš mať veľké problémy." Povedal a drgol ho do lavice. Xiumin sa nebránil a pozeral veľmi zarazene. Nechápal tomu, čo mu to hovoril. Jediné čo videl bolo, ako prišiel na chodbe za Luhanom, dal mu ruku okolo pliec a s úsmevom odkráčali preč.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 N N | 25. prosince 2013 v 16:30 | Reagovat

Akožeee Linaaa neskutočnééé :3 ten koniec si zabila Sehun krááásne chladný a dúfam že Xiumin bude viacej akčnejšíííí :3....Pokračooovanie!!! XDD

2 j-vip j-vip | Web | 26. prosince 2013 v 12:09 | Reagovat

Zo Sehuna sa stala aká špina :D :D :D Ohhhh Luhan :3 :3 teším na pokračovanie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama