Dni tvojho života 04 diel

9. prosince 2013 v 22:39 | Ryuu
Evidentne ste si všetci mysleli, že je koniec. Priam krásne som vás zJUNovala :P Ale teraz vážne. Tú prvú časť som ukončila tak rýchlo preto aby som sa mohla prenies o pár rokov do budúcnosti. Tak dúfam, že tentoraz si to naozaj užijete :)


Dva roky prešli po tom ako sme sa naposledy videli s VIXX. Teda aby som bola presnejšia boli to dva roky a pol. Jedného dňa som prechádzala po obchodnom dome a premýšlala som čo kúpim Rosse k narodeninám. Po dvoch rokoch sme sa rozhodli, že si najdeme nejaký byt v Bratislave a obe sme začali zarábať. Ale vráťme sa k téme. Hladala som dokonalý darček pre tu moju šialenú kozu a nič som nevedela najsť. Hladala som naozaj všade. Začala som si pozerať jednu výlohu v obchode, ktorá ma celkom zaujala a bežala som to omrknúť. Ako som sa v tých veciach hrabala zavolala mi. Nechápala som prečo mi volá práve teraz. Vyšla som teda z obchodu a zdvihla som jej mobil. "Ryuu? Sedíš?"
"Nie... prečo čo sa stalo? Prosím len nepovedz, že si podpálila byt!!" Zhrozila som sa. Nuž v poslednej dobe mi napadajú len hrozné veci. Rosse sa ale začala smiať. Počula som, že bola nejak veľmi hyperaktívna. "Tak čo sa stalo?"
"N mi zablahoželal k narodeninám!! A dostala som mail!!"
"N urobil čo?" Zarazila som sa. "No zablahoželal mi. Ale skôr ťa bude zaujímať ten mail."
"Prečo myslíš?"
"Pretože nás VIXX pozývajú na ich koncert v Seoule." Stíchla som. Alebo skor som zatajila dych. "Ryuu? Si tam ešte??"
"A-Áno som... Rosse?"
"Áno?" Povedala veľmi potešene.
"Bal sa!"
"Rozkaz!!" Evidentne sme mali obe to isté na mysli. Došla som domov a Rosse mala pripravené kufre, ktoré nám začala baliť. "No nie je to úžasné?" Celá natešená balila ako o život. "Počkaj ale ešte nemáme vybavené nič... ani lístky na koncert nemáme kúpené..." Zamrmlala som. "Chalani nám ich schovali a vraj nás počkajú na letisku." Konečne mi Rosse povedala aj viac informácii.
Tak jediné čo sme si vybavili my boli letenky a hotel na týždeň. Prešlo pár dní a my sme sa dostavili na letisko. Nechali sme si odvážiť kufre a spokojne sme si sadli a čakali kým sa naše lietadlo dostavý k plošine. Čakali sme už hodnú chvíľu a pozerali sme videa v Rosseinom novom tablete.
Konečne sme sa mohli presunúť do lietadla. Čakala nás 10 hodinová cesta tam a tak sme si vybrali knihy alebo niečo s čím sme sa zabavili.
PO 10 HODINÁCH...
Pristáli sme bez akýchkoľvek obtiažností. No bola som trochu nesvoja. Veľmi som sa tešila na chalanov. Ako sme vystúpili z lietadla a vybrali si vlastné kufre pozrela som sa do obrovitánskej haly, ktorá ma neskutočne udivovala. Vyšli sme von a uvideli sme čierne celkom luxusné auto. Boli sme prekvapené pretože zastavilo priamo pred našimi nosmi. "Vy ste Veronika a Terezka alias Ryuu a Rosse?" Povedal chlapík, ktorý vystúpil z auta. Obe sme prikývli hlavou akoby na povel. "VIXX nemohli prísť. Viete tu ich každý pozná."
"Ale samozrejme to my chápeme." Začala hneď Rosse aby sme nevyzerali nevďačne. "A vy nás máte niekam zaviesť?" Začudovane som sa naňho pozrela. "No bolo mi povedané, že keď vás vyzdvihnem mám vas zaviesť rovno za VIXX."
"Oh aha dobre... tak sa necháme zviesť." Zasmiala som sa a nasadla som do auta. Bolo tam naozaj pohodlne a teplúčko.
Dorazili sme za chalnmi boli práve doma. "Máme zazvoniť?" Pozrela som sa na šoféra, ktorý prikývol. Odhodlala som sa stlačiť tlačítko a ozval sa Kenov hlas. "Áno? Kto je tam?" Spýtal sa. Nevedela som rozprávať bola som šoknutá ale taktiež aj v rozpakoch. "To sme my!" Povedala za mňa Rosse. "Rosse? Ryuu?" Zvolal na celý byt. Upútal tým pozornosť ostatných členov. Rýchlo sa všetci zbehli. "Ahojte baby!!!" Povedali všetci naraz. "Počkajte ideme po vás." Dodal Ravi, ktorý okamžite vybehol von s klúčami. "Poďte ďalej." Otvoril nám bránu a my sme ho obe silno objali. "Chýbal si nám!! Ako si sa len zmenil." Podotkla Rosse a do krajíčkov sa jej tlačili slzy. Nemôžem povedať, že mne nie. Lenže na Rosse to bolo viac vidieť. "Ale čo naše kufre?" Otočila som sa na šoféra. "Ja tu počkám." Usmial sa a zamával nám akoby nám poprial k tomu aby sme si užili zábavu. Videl ako nám chalni chýbali a to isté aj my im.
Vyšli sme hore výťahom a pri dverách nás už čakali ostatní. Bol to úžasný pocit ich znovu vidieť. Všetkých sme poriadne vystískali. "Viete ako ste nám baby chýbali?" Povedal Hongbin a Ken sa k tomu pridal. "Aj vy nám!!!" Zamrnčali sme naraz s Rosse. "Na kolko ste prišli??" Vyzvedal Hyuk. Lenže naša odpoveď nikoho z nich veľmi nepotešila. "Len na týždeň potom sa musíme vrátit naspäť." Odvetila som trochu ukľudnene. Hongbina to trochu zarmútilo a N nebol tiež veľmi nadšený no ale pre istotu si Rosse ešte raz objal. Tento raz ale silnejšie ako predtým. Pozvali nás na čaj a rozprávali sme sa o tom čo sa všetko zmenilo za tie dva roky. Ešte sme ani netušili čo všetko tu zažijeme ale jedno viem naisto. Bude to najlepšie čo som kedy mohla zažiť. Pretože to zažijem s niekym koho mám naozaj veľmi rada. S týmto by samozrejme súhlasila aj Rosse, ktorá si pomali srkala zo svojho čajíka, ktorý jej pripravil Leo.

Pokračovanie nabudúce...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama