Dni tvojho života 02 diel

30. listopadu 2013 v 15:57 | Ryuu

Vrátili sme sa naspäť do Domu Kultúry. Lina nás už netrpezlivo čakala pred vchodom. "Kde ste toľko? Za chvíľu začne konečný program!"
"Prepáč boli sme kúpiť niečo na pitie." Ospravedlňujúco na ňu pozrela Rosse. "Inak Lina kam vtedy zdrhol Kiko?"
"Poslala som ho nájsť Mel ale ešte sa nevrátili. Asi išiel hrať pokémonov."
"Znovu?" Zarazene som sa na ňu zahladela. "Aha tam už ide Eunsun s Jane."
"Hej Ryuu ty si jedla to Kimbap?" Spýtala sa ma Eunsun. Mierne som prikývla hlavou. "A bolo to dobré?"
"Áno bolo a tiež tam predávajú aj Kimchi." Dodal Hongbin, ktorý sa ma stále nepúšťal. "Vy ste tu s VIXX?" Šokovane hlesla Jane. "No ani sami nevieme ako sme sa s nimi dali do reči." Pousmiala sa Rosse, na ktorej sme si mohli všimnúť náznak začervenania sa. Leo si ju častejšie začal všímať ale nebol jediný. N-a veľmi zaujala jej povaha a taktiež by sa dalo polemizovať o tom či nepreskočila aj iskra.
"Eunsun tak ideme si kupiť to Kimchi?" Pozrela sa prosíkavo Jane. "Tak sa potom vidíme." Zakývali nám a už ich nebolo. Vrátili sme sa k svojim veciam, že si ich pomali začneme baliť a pôjdeme na záverečný program. Keď sa organizátor dozvedel, že je tu kórejská skupina VIXX, poprosil ich či by nevystúpili na záverečnom programe. Chalani to samozrejme najprv nechceli ani prijať ale keď sa Hongbin pozrel na mňa svitla mu myšlienka, že by sa rád predviedol. Na rýchlo sme stiahli inštrumentálnu verziu piesne Voodoo Doll a chalanom sme rozdali mikrofóny. Sedela som v prvej rade aby som dobre videla a Rosse musela so mnou. Popri tancovaní na mňa Hongbin niekoľkokrát pozrel a usmial sa. Poprípade žmurkol. N si medzitým všímal Rosse. A Rosse bola unesená Leovým nádherným hlasom.
Ako sa celý Hangukon skončil chalani nás čakali pred DK zatiaľ čo sme sa lúčili so zbytkom party a priateľmi. "Ja si zbehnem zaniesť len veci k sestre domov." Povedala som a zamierila som na zastávku. "A môžeme ísť s vami?"
"Tak ak vás nikto nevyzdvihne tak kľudne." Usmiala som sa. "Rosse musí ísť aj tak so mnou pretože tento týždeň spíme u sestry, ktorá je s manželom na dovolenke." Podotkla som a bežala som kúpiť lístky.
V autobuse sme sa rozprávali o tomto víkende a ako nám bolo fajn. Jediné mínus bola zajtrajšia škola do, ktorej som nemala v pláne vôbec ísť. No lenže som musela. Tesne pred našou konečnou nás zastavil revízor a pýtal si lístky od chalanov. Keďže tí nevedeli ani ceknúť pozerali naňho ako tupé ovce. "Počkajte ja mám ich lístky. Viete sú tu na návšteve a tak sa o toto starám ja." Podala som mu sedem lístkov a jednu električenku. "No vyzerá to byť v poriadku." Odfrflal revízor a nechal nás napokoji.
Vystúpili sme a zamierili rovno k sestre do bytu. Keďže bolo nejak sedem hodín večer musela som ísť vyvenčiť psy, ktoré na mňa vyleteli hneď ako som otvorila dvere. "Lea! Barry! Sadnúť!" Prikázala som ale samozrejme ma tí nezbedníci veľmi neposlúchli. "Prepáčte musím ich ešte vyvenčiť než pôjdeme von..."
"To nevadí... budeme ich venčiť spolu a my potom pojdeme do hotela." Usmial sa Ravi, ktorého si Lea okamžite privlastnila.
Dala som im obojky aj vodítka a vyšli sme von. Prešli sme sa na lúku kde sme si sadli na novo urobenú lavičku. Rozprávali sme sa do neskorích hodín a tiež sme aj trochu blbli. Bolo nám naozaj veľmi dobre. Keď mi už začala byť zima povedala som: "Pre dnešok to zabalíme... Zajtra musím vstávať aj do školy a tiež už začína byť zima."
"Je to škoda ale zajtra by sme sa mohli znovu vidieť." Usmial sa N, ktorý tento úsmev venoval hlavne Rosse. "To by bolo skvelé tak by sme si ešte zavolali len nám dajte jedno číslo."
Po predaní čísla sme išli rovno domov. Pre VIXX prišlo ich služobné auto a my s Rosse sme sa rozplívali nad dneškom. "Rosse!" Skríkla som. "Čo sa stalo?" Preľaknuto sa na mňa zadívala. "Štipni ma či sa mi to nesníva!!!" Natiahla som k nej ruku a Rosse ma na povel štipla. "Au! Ale nie tak silno!" Zamrmlala som si popod nos a zistila, že sa mi to naozaj nesníva.
Druhý deň ráno som sa zobudila mierne otrávená. Nechcelo sa mi ísť do školy. Ale ako som si tak začala umývať zuby zistila som, že po tej otravnej škole znovu uvidím chalanov a to ma hnalo dopredu.
V škole som zabila pár hodín a z ničoho nič sme počuli prasknutie. Do všetkých tried sa naliala voda a my sme začali panikáriť. "Čo to sakra je?" Povedala jedna moja spolužiačka ktorá si hneď vyložila nohy na stoličku. Vbehol k nám riaditel a vrátnik spolu so zástupcom a vyhlasovali, že praskli vodovodné trubky, a že škola bude zatvorená minimálne do ďalšej stredy, kvoli opravám. Veľmi som sa tomu potešila a hneď ako som vybehla zo školy som to zavolala Rosse. Neprešla som ani za bránu školy a uvidela som Hongbina ako sedí a čaká na mňa na drevenej lavičke pri škole. "Hongbin? Kde sa tu berieš?" Prevkapene som naňho pozrela. "Tak čakám ťa tu." Usmial sa a ďalej pokračoval. "A čože si tak skoro skončila?"
"Nie len nám praskli vodovodné trubky a budú to dlho opravovať." Otočila som sa za seba a videla nával svojich spolužiakov. Zobrala som Hongbina za ruku a ťahala ho preč. "Počkaj sme tu autom." Zasmial sa. Vtiahol ma doňho k ostatným a vyrazili sme za Rosse. "Viete vôbec kde je?" Obzrela som sa okolo seba. "Ty nám to určite rada povieš." Zmurkol na mňa Ken. "Mala by byť v meste." Hneď ako som to dopovedala vodič zmenil trasu. "Kam mám teda ísť?" Spýtal sa ma. "Viete kde je Zochová??"
"Áno áno to viem."
"Tam by ste nás mohli vyhodiť." Zasmiala som sa.
Ako nás už vyhadzoval na Zochovej obzrela som sa kadiaľ by to bolo najlepšie ísť. Hongbin ma chytil za ruku ako keby sa bál ísť sám. Netrvalo dlho a prišli sme ku kaviarni kde sedela Rosse a popíjala kávu. "Mali sme sa tu stretnúť síce až okolo piatej ale aj tento čas vyhovuje." Zasmiala sa Rosse akonáhle nás zbadala. Vstala aby nás objala a bežala zaplatiť. Keď vyšla von okamžite položila otázku: "Ste hladní?" Všetci akoby na povel prikývli. "Môžeme ísť dnes na čínu?" Prosíkavo som sa pozrela na chalanov, ktorým čína nevadila.
Sedeli sme v reštaurácii a už sme mali aj objednané. Čakali sme len kedy nám to donesú. N sedel vedľa Rosse, s ktorou sa rozprával o tom prečo prišla na Slovensko, keď je češka a prečo práve teraz? Rosse mu veľmi rada odpovedala a nehanbila sa za žiadnu odpoveď, ktorú vypustila z úst. Pretože nemala prečo. To ja som sa v hanbe poriadne topila. Hongbin s Ravim a Kenom sa ma vypytovali koľko som mala priateľov a prečo sme sa rozišli. Naozaj mi nebolo hej. Cítila som sa naozaj hlúpo. Hyuk si to všímal a sledoval moje reakcie a chudák Leo. Ten sledoval obe strany a stále bol ticho.
Konečne nám priniesli jedlo a začala som jesť. Keď som uvidela čo obeduje Hyuk celkom som to chcela ochutnať. "Prečo mi pozeráš do taniera?" Pousmial sa Hyuk, ktorý si ma ako jediný všimol. Keďže jemne zdvihol hlavu aby sa na mňa pozrel. To bol ten moment, kedy ho pobavilo moje civenie. "Ah, no vieš vyzerá to lákavo. Prepáč." Hneď som pozrela do svojho taniera. "Ak si z toho prosíš tak nech sa páči. Ja by som rád ochutnal tie kuracie medajlonky." Usmial sa na mňa a na vydličke mi podával napichnutý kusok mäsa. Nechala som aby mi ho položil na tanier a tiež som mu podala jeden celý medajlónik. Keď to Hongbin uvidel. Rozčúlilo ho to a tiež sa mi snažil dať kúsok z jedla. Samozrejme, že som neodmietla a takto som mu dala ďalší medajlónik. S chuťou som potom zjedla všetko čo som na taniery mala a bola som nesmierne spokojná. Keď N videl ako sme si prehadzovali jedlo chcel to urobiť spolu s Rosse ale tá mala už rýchlo všetko zjedené.
Išli sme zaplatiť. S Rosse sme si počítali peniaze, keď v tom nás zarazil Hongbin. "My to zaplatíme." Usmial sa na nás dve a ostali sme obarene stáť.
"Ale čo budeme robiť teraz?" Pozrel na nás Ken. "Mohli by sme ísť na ten váš hrad." Navrhla Rosse a pozrela sa smerom na mňa. "Na hrad? Myslím, že to chalanov veľmi zaujímať nebude."
"Ale čo by nie." Usmial sa Hyuk, ktorý chcel byť zdvorilí.
Nakoniec sme teda na ten hrad išli. Vybavila som vstupné a prechádzali sme sa po celom areály. "Tie obrazy su naozaj staré."
"To teda sú." Zasmiala som sa na Hyukej vete. "Veď je to z roku pána tak sa nečuduj." Dodala som. "Haha to sa mi páči, že rok pána." Zachechtol sa Hyuk a Hongbin sa k nemu pridal. Mierne ho odstrčil a ďalej rozprával. "A tieto miestnosti sú tak bohaté na farby. Páči sa mi to." Prešli sme do ďalšej miestnosti. Teda aspoň ja, Hyuk a Hongbin. Rosse sa snažila priblížiť ku Leovi ale jediné čo jej v tom mierne prekážalo bol N. Nie že by sa sťažovala ale rada by bola aj v blízkosti Lea. N si toto veľmi dobre uvedomoval ale chcel ju mať samozrejme iba pre seba. Ken spolu s Ravim ostali v zadu. "Hej Ravi."
"Áno?"
"Aj ty máš ten pocit?"
"Myslíš z nich?"
"Presne!" Dedukovali ako dvaja Einsteini pri kávičke. Prešli sme celý hrad od hora po dol a aj zo všetkých strán. Chalani sa ale necítili nejak zvlášť unavení a tak povedali, že ak tu nejaká ďalšia výstava radi by na ňu išli. "No keď som bola minulý rok na výstave tapisérii tak teraz by tam mohla byť ďalšia výstava." Zamyslela som sa a mierila som rovno tam. Keď sme sa tam dostali uvidela som, že znovu tam sú tie isté tapisérie čo minulý rok a tak som znovu kúpila lístky, odložili sme si veci a vybehli sme hore. "Páni... a tie tapisérie aj niečo znázorňujú?" Spýtal sa Ken keď videl hneď jednu. "Samozrejme. Je ich šesť. Poďte porozprávam vám o nich." Nechala som nech ma následujú a keď som konečne zastala začala som rozprávať. "Je to zamilovaný ale zároveň aj smutný príbeh Héro a Leandra." Keď som toto začala hovoriť všetci spozorneli. "Héro bývala na ostrove, kde strážila večný oheň bohyne Afrodity a keďže to bola nejaká ta kňažka nemohla sa zamilovať." Nadýchla som sa. "Lenže Leandro sa len tak nevzdal. Každý večer plával cez celé more až na ostrov a vždy služobná dávala vedieť Héro, že Leandro doplával. Takto spolu trávili každú noc." Prešli sme medzitým k ďalšej tapisérii. "Každé ráno teda priplával naspäť hej?" Spýtal sa Hyuk, ktorého tento príbeh naozaj nadchol. Prikývla som hlavou a ďalej som pokračovala. "Lenže jedného dňa keď prišla búrka a more bolo rozburácané Leandrova sestra, ktorá ho odprevádzala každý večer za Héro sa ho tentokrát snažila zastaviť. Tu si všimnite tohoto Amora, ktorý sa ho snaží ďalej lákať. Pretože je láska silnejšia než čokoľvek na svete." Znovu som ukázala na pár bodov a prešli sme ďalej. "Lenže počas búrky Leandro nevidel ani svetlo, ktorým mu Héro každú noc svietila aby nestratil smer. Utopil sa. Druhé ráno ho Héro aj so služobnou našli vyplaveného ale bohužial mŕtveho."
"Fúha to musel byť pre ňu šok." Povedal Ken. "To by som nechcela zažiť." Striasla sa Rosse. N si v duchu povedal, že to by nikdy nedovolil a Leo sa na chvejúcu sa Rosse len pozrel. Chytila som druhý dych a pokračovala som ďalej. "Aj na tomto Amorovi môžete vidieť, že zavinil smrť mladej lásky. Héro, keďže bola nehorázne smutná tak sa zo žiaĺu tak isto hodila do mora a utopila sa. A tunak je posledná tapiséria Amora." Prešla som na druhú stranu miestnosti. "A ten čo zobrazuje?" Spýtal sa Ravi. "Vidíte, že sa pozerá na mušlu čo bol symbol niečoho nového, čiže jedna láska zomrela ale narodí sa ďalšia. No a na tejto druhej strane môžete vidieť ten žal čo spôsobil. Tak a to je celý príbeh." Usmiala som sa na nich. Lenže boli tak šoknutí takýmto príbehom, že nevedeli čo majú povedať.
Ako sme vyšli von a prešli sme k fontáne tak Ken začal rozprávať. "To vyzerá ako v Stockholme!"
"Áno veľa z naších miest sa mierne podobajú." Odvetila som mu. "Keď sme pozerali ten váš klip s Linou tak sme rozprávali že to často vyzerá akoby ste natáčali niekde tu."
Nakoniec sme si sadli niekde do malej kaviarničky a rozprávali sme sa. Konečne som sedela vedľa Hyuka a mohla som s ním prehodiť aj viac než len jednu vetu. Samozrejme nám do toho Hongbin párkrát zasiahol ale nič som si z toho nerobila.
Keď už bolo neskoro večer rozhodli sme sa, že si to necháme na zajtra a tak sme sa vydali každý svojou cestou.

Pokračovanie nabudúce...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rosse Rosse | 1. prosince 2013 v 20:38 | Reagovat

Dalšíí dalšíí *__*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama