Listopad 2013

Dni tvojho života 02 diel

30. listopadu 2013 v 15:57 | Ryuu

Vrátili sme sa naspäť do Domu Kultúry. Lina nás už netrpezlivo čakala pred vchodom. "Kde ste toľko? Za chvíľu začne konečný program!"
"Prepáč boli sme kúpiť niečo na pitie." Ospravedlňujúco na ňu pozrela Rosse. "Inak Lina kam vtedy zdrhol Kiko?"
"Poslala som ho nájsť Mel ale ešte sa nevrátili. Asi išiel hrať pokémonov."
"Znovu?" Zarazene som sa na ňu zahladela. "Aha tam už ide Eunsun s Jane."
"Hej Ryuu ty si jedla to Kimbap?" Spýtala sa ma Eunsun. Mierne som prikývla hlavou. "A bolo to dobré?"
"Áno bolo a tiež tam predávajú aj Kimchi." Dodal Hongbin, ktorý sa ma stále nepúšťal. "Vy ste tu s VIXX?" Šokovane hlesla Jane. "No ani sami nevieme ako sme sa s nimi dali do reči." Pousmiala sa Rosse, na ktorej sme si mohli všimnúť náznak začervenania sa. Leo si ju častejšie začal všímať ale nebol jediný. N-a veľmi zaujala jej povaha a taktiež by sa dalo polemizovať o tom či nepreskočila aj iskra.
"Eunsun tak ideme si kupiť to Kimchi?" Pozrela sa prosíkavo Jane. "Tak sa potom vidíme." Zakývali nám a už ich nebolo. Vrátili sme sa k svojim veciam, že si ich pomali začneme baliť a pôjdeme na záverečný program. Keď sa organizátor dozvedel, že je tu kórejská skupina VIXX, poprosil ich či by nevystúpili na záverečnom programe. Chalani to samozrejme najprv nechceli ani prijať ale keď sa Hongbin pozrel na mňa svitla mu myšlienka, že by sa rád predviedol. Na rýchlo sme stiahli inštrumentálnu verziu piesne Voodoo Doll a chalanom sme rozdali mikrofóny. Sedela som v prvej rade aby som dobre videla a Rosse musela so mnou. Popri tancovaní na mňa Hongbin niekoľkokrát pozrel a usmial sa. Poprípade žmurkol. N si medzitým všímal Rosse. A Rosse bola unesená Leovým nádherným hlasom.
Ako sa celý Hangukon skončil chalani nás čakali pred DK zatiaľ čo sme sa lúčili so zbytkom party a priateľmi. "Ja si zbehnem zaniesť len veci k sestre domov." Povedala som a zamierila som na zastávku. "A môžeme ísť s vami?"
"Tak ak vás nikto nevyzdvihne tak kľudne." Usmiala som sa. "Rosse musí ísť aj tak so mnou pretože tento týždeň spíme u sestry, ktorá je s manželom na dovolenke." Podotkla som a bežala som kúpiť lístky.
V autobuse sme sa rozprávali o tomto víkende a ako nám bolo fajn. Jediné mínus bola zajtrajšia škola do, ktorej som nemala v pláne vôbec ísť. No lenže som musela. Tesne pred našou konečnou nás zastavil revízor a pýtal si lístky od chalanov. Keďže tí nevedeli ani ceknúť pozerali naňho ako tupé ovce. "Počkajte ja mám ich lístky. Viete sú tu na návšteve a tak sa o toto starám ja." Podala som mu sedem lístkov a jednu električenku. "No vyzerá to byť v poriadku." Odfrflal revízor a nechal nás napokoji.
Vystúpili sme a zamierili rovno k sestre do bytu. Keďže bolo nejak sedem hodín večer musela som ísť vyvenčiť psy, ktoré na mňa vyleteli hneď ako som otvorila dvere. "Lea! Barry! Sadnúť!" Prikázala som ale samozrejme ma tí nezbedníci veľmi neposlúchli. "Prepáčte musím ich ešte vyvenčiť než pôjdeme von..."
"To nevadí... budeme ich venčiť spolu a my potom pojdeme do hotela." Usmial sa Ravi, ktorého si Lea okamžite privlastnila.
Dala som im obojky aj vodítka a vyšli sme von. Prešli sme sa na lúku kde sme si sadli na novo urobenú lavičku. Rozprávali sme sa do neskorích hodín a tiež sme aj trochu blbli. Bolo nám naozaj veľmi dobre. Keď mi už začala byť zima povedala som: "Pre dnešok to zabalíme... Zajtra musím vstávať aj do školy a tiež už začína byť zima."
"Je to škoda ale zajtra by sme sa mohli znovu vidieť." Usmial sa N, ktorý tento úsmev venoval hlavne Rosse. "To by bolo skvelé tak by sme si ešte zavolali len nám dajte jedno číslo."
Po predaní čísla sme išli rovno domov. Pre VIXX prišlo ich služobné auto a my s Rosse sme sa rozplívali nad dneškom. "Rosse!" Skríkla som. "Čo sa stalo?" Preľaknuto sa na mňa zadívala. "Štipni ma či sa mi to nesníva!!!" Natiahla som k nej ruku a Rosse ma na povel štipla. "Au! Ale nie tak silno!" Zamrmlala som si popod nos a zistila, že sa mi to naozaj nesníva.
Druhý deň ráno som sa zobudila mierne otrávená. Nechcelo sa mi ísť do školy. Ale ako som si tak začala umývať zuby zistila som, že po tej otravnej škole znovu uvidím chalanov a to ma hnalo dopredu.
V škole som zabila pár hodín a z ničoho nič sme počuli prasknutie. Do všetkých tried sa naliala voda a my sme začali panikáriť. "Čo to sakra je?" Povedala jedna moja spolužiačka ktorá si hneď vyložila nohy na stoličku. Vbehol k nám riaditel a vrátnik spolu so zástupcom a vyhlasovali, že praskli vodovodné trubky, a že škola bude zatvorená minimálne do ďalšej stredy, kvoli opravám. Veľmi som sa tomu potešila a hneď ako som vybehla zo školy som to zavolala Rosse. Neprešla som ani za bránu školy a uvidela som Hongbina ako sedí a čaká na mňa na drevenej lavičke pri škole. "Hongbin? Kde sa tu berieš?" Prevkapene som naňho pozrela. "Tak čakám ťa tu." Usmial sa a ďalej pokračoval. "A čože si tak skoro skončila?"
"Nie len nám praskli vodovodné trubky a budú to dlho opravovať." Otočila som sa za seba a videla nával svojich spolužiakov. Zobrala som Hongbina za ruku a ťahala ho preč. "Počkaj sme tu autom." Zasmial sa. Vtiahol ma doňho k ostatným a vyrazili sme za Rosse. "Viete vôbec kde je?" Obzrela som sa okolo seba. "Ty nám to určite rada povieš." Zmurkol na mňa Ken. "Mala by byť v meste." Hneď ako som to dopovedala vodič zmenil trasu. "Kam mám teda ísť?" Spýtal sa ma. "Viete kde je Zochová??"
"Áno áno to viem."
"Tam by ste nás mohli vyhodiť." Zasmiala som sa.
Ako nás už vyhadzoval na Zochovej obzrela som sa kadiaľ by to bolo najlepšie ísť. Hongbin ma chytil za ruku ako keby sa bál ísť sám. Netrvalo dlho a prišli sme ku kaviarni kde sedela Rosse a popíjala kávu. "Mali sme sa tu stretnúť síce až okolo piatej ale aj tento čas vyhovuje." Zasmiala sa Rosse akonáhle nás zbadala. Vstala aby nás objala a bežala zaplatiť. Keď vyšla von okamžite položila otázku: "Ste hladní?" Všetci akoby na povel prikývli. "Môžeme ísť dnes na čínu?" Prosíkavo som sa pozrela na chalanov, ktorým čína nevadila.
Sedeli sme v reštaurácii a už sme mali aj objednané. Čakali sme len kedy nám to donesú. N sedel vedľa Rosse, s ktorou sa rozprával o tom prečo prišla na Slovensko, keď je češka a prečo práve teraz? Rosse mu veľmi rada odpovedala a nehanbila sa za žiadnu odpoveď, ktorú vypustila z úst. Pretože nemala prečo. To ja som sa v hanbe poriadne topila. Hongbin s Ravim a Kenom sa ma vypytovali koľko som mala priateľov a prečo sme sa rozišli. Naozaj mi nebolo hej. Cítila som sa naozaj hlúpo. Hyuk si to všímal a sledoval moje reakcie a chudák Leo. Ten sledoval obe strany a stále bol ticho.
Konečne nám priniesli jedlo a začala som jesť. Keď som uvidela čo obeduje Hyuk celkom som to chcela ochutnať. "Prečo mi pozeráš do taniera?" Pousmial sa Hyuk, ktorý si ma ako jediný všimol. Keďže jemne zdvihol hlavu aby sa na mňa pozrel. To bol ten moment, kedy ho pobavilo moje civenie. "Ah, no vieš vyzerá to lákavo. Prepáč." Hneď som pozrela do svojho taniera. "Ak si z toho prosíš tak nech sa páči. Ja by som rád ochutnal tie kuracie medajlonky." Usmial sa na mňa a na vydličke mi podával napichnutý kusok mäsa. Nechala som aby mi ho položil na tanier a tiež som mu podala jeden celý medajlónik. Keď to Hongbin uvidel. Rozčúlilo ho to a tiež sa mi snažil dať kúsok z jedla. Samozrejme, že som neodmietla a takto som mu dala ďalší medajlónik. S chuťou som potom zjedla všetko čo som na taniery mala a bola som nesmierne spokojná. Keď N videl ako sme si prehadzovali jedlo chcel to urobiť spolu s Rosse ale tá mala už rýchlo všetko zjedené.
Išli sme zaplatiť. S Rosse sme si počítali peniaze, keď v tom nás zarazil Hongbin. "My to zaplatíme." Usmial sa na nás dve a ostali sme obarene stáť.
"Ale čo budeme robiť teraz?" Pozrel na nás Ken. "Mohli by sme ísť na ten váš hrad." Navrhla Rosse a pozrela sa smerom na mňa. "Na hrad? Myslím, že to chalanov veľmi zaujímať nebude."
"Ale čo by nie." Usmial sa Hyuk, ktorý chcel byť zdvorilí.
Nakoniec sme teda na ten hrad išli. Vybavila som vstupné a prechádzali sme sa po celom areály. "Tie obrazy su naozaj staré."
"To teda sú." Zasmiala som sa na Hyukej vete. "Veď je to z roku pána tak sa nečuduj." Dodala som. "Haha to sa mi páči, že rok pána." Zachechtol sa Hyuk a Hongbin sa k nemu pridal. Mierne ho odstrčil a ďalej rozprával. "A tieto miestnosti sú tak bohaté na farby. Páči sa mi to." Prešli sme do ďalšej miestnosti. Teda aspoň ja, Hyuk a Hongbin. Rosse sa snažila priblížiť ku Leovi ale jediné čo jej v tom mierne prekážalo bol N. Nie že by sa sťažovala ale rada by bola aj v blízkosti Lea. N si toto veľmi dobre uvedomoval ale chcel ju mať samozrejme iba pre seba. Ken spolu s Ravim ostali v zadu. "Hej Ravi."
"Áno?"
"Aj ty máš ten pocit?"
"Myslíš z nich?"
"Presne!" Dedukovali ako dvaja Einsteini pri kávičke. Prešli sme celý hrad od hora po dol a aj zo všetkých strán. Chalani sa ale necítili nejak zvlášť unavení a tak povedali, že ak tu nejaká ďalšia výstava radi by na ňu išli. "No keď som bola minulý rok na výstave tapisérii tak teraz by tam mohla byť ďalšia výstava." Zamyslela som sa a mierila som rovno tam. Keď sme sa tam dostali uvidela som, že znovu tam sú tie isté tapisérie čo minulý rok a tak som znovu kúpila lístky, odložili sme si veci a vybehli sme hore. "Páni... a tie tapisérie aj niečo znázorňujú?" Spýtal sa Ken keď videl hneď jednu. "Samozrejme. Je ich šesť. Poďte porozprávam vám o nich." Nechala som nech ma následujú a keď som konečne zastala začala som rozprávať. "Je to zamilovaný ale zároveň aj smutný príbeh Héro a Leandra." Keď som toto začala hovoriť všetci spozorneli. "Héro bývala na ostrove, kde strážila večný oheň bohyne Afrodity a keďže to bola nejaká ta kňažka nemohla sa zamilovať." Nadýchla som sa. "Lenže Leandro sa len tak nevzdal. Každý večer plával cez celé more až na ostrov a vždy služobná dávala vedieť Héro, že Leandro doplával. Takto spolu trávili každú noc." Prešli sme medzitým k ďalšej tapisérii. "Každé ráno teda priplával naspäť hej?" Spýtal sa Hyuk, ktorého tento príbeh naozaj nadchol. Prikývla som hlavou a ďalej som pokračovala. "Lenže jedného dňa keď prišla búrka a more bolo rozburácané Leandrova sestra, ktorá ho odprevádzala každý večer za Héro sa ho tentokrát snažila zastaviť. Tu si všimnite tohoto Amora, ktorý sa ho snaží ďalej lákať. Pretože je láska silnejšia než čokoľvek na svete." Znovu som ukázala na pár bodov a prešli sme ďalej. "Lenže počas búrky Leandro nevidel ani svetlo, ktorým mu Héro každú noc svietila aby nestratil smer. Utopil sa. Druhé ráno ho Héro aj so služobnou našli vyplaveného ale bohužial mŕtveho."
"Fúha to musel byť pre ňu šok." Povedal Ken. "To by som nechcela zažiť." Striasla sa Rosse. N si v duchu povedal, že to by nikdy nedovolil a Leo sa na chvejúcu sa Rosse len pozrel. Chytila som druhý dych a pokračovala som ďalej. "Aj na tomto Amorovi môžete vidieť, že zavinil smrť mladej lásky. Héro, keďže bola nehorázne smutná tak sa zo žiaĺu tak isto hodila do mora a utopila sa. A tunak je posledná tapiséria Amora." Prešla som na druhú stranu miestnosti. "A ten čo zobrazuje?" Spýtal sa Ravi. "Vidíte, že sa pozerá na mušlu čo bol symbol niečoho nového, čiže jedna láska zomrela ale narodí sa ďalšia. No a na tejto druhej strane môžete vidieť ten žal čo spôsobil. Tak a to je celý príbeh." Usmiala som sa na nich. Lenže boli tak šoknutí takýmto príbehom, že nevedeli čo majú povedať.
Ako sme vyšli von a prešli sme k fontáne tak Ken začal rozprávať. "To vyzerá ako v Stockholme!"
"Áno veľa z naších miest sa mierne podobajú." Odvetila som mu. "Keď sme pozerali ten váš klip s Linou tak sme rozprávali že to často vyzerá akoby ste natáčali niekde tu."
Nakoniec sme si sadli niekde do malej kaviarničky a rozprávali sme sa. Konečne som sedela vedľa Hyuka a mohla som s ním prehodiť aj viac než len jednu vetu. Samozrejme nám do toho Hongbin párkrát zasiahol ale nič som si z toho nerobila.
Keď už bolo neskoro večer rozhodli sme sa, že si to necháme na zajtra a tak sme sa vydali každý svojou cestou.

Pokračovanie nabudúce...

Dni tvojho života - Diely

27. listopadu 2013 v 23:47 | Ryuu

Diely k poviedke od Ryuu:


Dni tvojho života 01 Diel

27. listopadu 2013 v 23:36 | Ryuu

Hangukon. Jediný festival, ktorý je spojený s Kóreou. Stretávajú sa na ňom niekoľko fanúšikov kórejskej kultúry, hudby alebo jedla a štýlu. Nie je to práveže veľký festival ale nám to stačí. Samozrejme, že tento rok bol výnimočný a nie len skvelou diskotékou o ktorú sa postaral DJ Ondro ale aj tým, kto vlastne na tento festival prišiel. Tak v tom prípade žačnime od začiatku.

Ranné lúče ma prebrali. Zistila som, že včerajšia diskotéka skončila až dnes ráno okolo druhej. Samozrejme aby som bola na dnešné vystúpenie vyspatá počkala som si len na Voodoo doll od VIXX a išla som spať. Dostavila som sa na hangukon medzi prvými. Všetci ešte dospávali diskotéku a ja som tam už sedela a doslovne zírala kamarátovy do počítača. Keď som uvidela našu členku Mel rozhodla som sa, že sa vyberiem radšej za ňou a tak sme sa dali do reči. Nečakali sme dlho a pridala sa k nám aj Seishin zo skupiny Wild Energy a tak sme preberali dnešnú súťaž.

Samozrejme, že sa stalo veľa vecí a dokonca aj vystúpenie sa vydarilo. Aj keď sme nič nevyhrali nevadilo nám to a povedali sme si, že nabudúce to bude omnoho lepšie! S mojou dobrou kamarátkou Rosse sme posedávali za DJ pultom a rozoberali sme svoje veci. Zdvihla som sa so slovami: "Idem kúpiť niečo na pitie." Rosse pokývla hlavou a zatial čo som kupovala čapovanú kofolu zabávala sa na mobile. Ako som sa s plným pohárom kofoly chcela vrátiť naspäť za Rosse nevšimla som si osoby predomnou a mierne som do nej narazila s tým, že som sa trochu obliala. Chalan sa otočil na mňa a ja som sa začala ospravedlňovať. "I'm sorry I... don't understand you." Odvetil nejasnou angličtinou. Zdvihla som zrak. Povedala som si v duchu, že to bude nejaký asiat, ktorý tu behal s tým asiatom od karaoke boxu. No keď som sa dobre zadívala ostala som v nemom úžase a s mierne pootvorenou pusou. "What's wrong?" Opýtal sa znovu. "A...a... ehm.. nope..." Odvetila som. Keďže som vedela, kto to je povedala som si, že konečne budem využívať svoju kórejčinu. "Môžem otázku?" Povedala som len trochu vystrašene. "Oh vieš po korejsky?" Prekvapene sa usmial. Jemne som prikývla a pokračovala som s otázkou. "Prepáč, ale čo tu robíš Ken?"
"Pssst! Nechcem aby niekto vedel, že tu sme... mame byť trochu potichu ak chápeš čo tým myslím..."
"Takže vy ste tu všetci?" Pokračovala som a bolo vidieť, že dostávam jeden menší epileptický záchvat. "Deje sa s tebou niečo?" Zľakol sa Ken, keď ma videl ako sa snažím z hlboka nadýchnuť. Pokrútila som hlavou a odvetila som: "Nič také... ale nerozumiem... neboli ste teraz v Kórei?"
"Nie mali sme koncert v Nemecku v Berlíne a dopočuli sme sa o tomto a tak sme sa sem prišli pozrieť." Usmial sa. "Čože?! Vy ste mali koncert v NEMECKU?" Znovu som začala zhlboka dýchať. "Prečo ťa to tak šokuje?"
"Prepásla som už druhý koncert." Zavzdychala som a v tom som počula niekoho hlas. "Hej Ken! Teraz sme sa boli pozrieť hore pri hrách! Jeden chalan tam hral pokemon karty!" Usmial sa na nás N. Spolu s Leom, Ravim a Hyukom sa dostavili k nám. "A kto je toto?" Usmiato sa na mňa N pozrel a ja som vnútri cítila, že za chvíľu umriem. "Toto je naša fanynka ani neviem ako sa volá..." Keď sa chcel Ken otočiť na mňa uvidel iba môj chrbát ako sa ponáhľam za Rosse aj s pitím.
"Čo sa stalo?" Pýtala sa Rosse prekvapene a odpila si z kofoly. "Asi sa mi sníva Rosse moja... Videla som Kena a Lea a N..."
"Zdravím." Povedal veľmi milým hlasom N, ktorý stál za mnou a mňa až zmrazilo. Otočila som sa a s tým že som neudržala rovnováhu som si sadla. Rosse onemela tak isto ako ja. V otvorenej taške bol vidieť môj album Hyde, ktorý som si v ten deň kúpila a to N-a zaujalo. "Môžem si to pozrieť?" Ukázal na ten album. "Um..." Vybrala som ho z tašky a podala mu ho. "Samozrejme... staré dobré časy." Zasmial sa Ravi. Rosse sa ku mne nahla: "Už viem, čo si mi začala hovoriť."
"Aj ty máš husiu kožu?"
"Ja myslim, že keby som mala husiu kožu bolo by to to najlepšie čo v tejto chvíli môžem mať..."
"Hlavne neumieraj!"
"Vy dve čo si tu šepkáte?" Povedal Ken, ktorý sa k nám prikradol. "Ehm ehm..."
"A vlastne ako sa voláš?" Usmial sa na mňa.
"Ja som Ve-Veronika... ale hovorte mi Ryuu."
"Takže Ryuu..." Zopakoval Hyuk a ja som sa skoro roztopila. Prerušila ma Rosse, ktorá do mňa štuchla s tým aby som aj ju predstavila. "Ach a toto je moja dobrá kamarátka Rosse. Nemôžeme uveriť, že vás vidíme tak zblízka osobne." N mi podal album a ja som si ho schovala do tašky. N sa poobzeral aby našiel nejaké voľné stoličky. Jediný kto by ostal stáť by bol Hyuk a to som nemohla nechať tak. Postavila som sa a ochotne som mu stoličku prenechala. "Nie to nevadí ja postojím." Snažil sa byť zdvorilí ale nedovolila som mu to už len tým, že som si sadla na stôl. Začali sa nás vypytovať rôzne otázky a my sme im museli odpovedať. Po chvíli rozprávania sa u nás zjavili Lina s Kikom, ktorí takisto začali lapať po dychu. "Čože?" Povedala Lina a pozrela sa na mňa a Rosse. Tak aby reč nestála zoskočila som zo stola a povedala som. "Takže toto je Lina je leader našej skupiny KooLeRz o ktorej som vám rozprávala a toto je náš maknae Kiko."
"Teší ma." Odvetili všetci do jedného. "Môžem otázku? Čo to kde to? Ako to?"
"Dlhý príbeh..."
Ako čas bežal a Kiko sa niekde stratil všimla som si, že niekto z vixx chýba. "Kde máte inak Hongbina?"
"Toho som naposledy videl na filme..." Odvetil mi Hyuk. "Aha tam už ide! Hej Hongbin tu sme!!!" Skríkol Ravi a predstavil nás Hongbinovi. Vyzeral celkom potešený, že sa konečne s niekym porozpráva. "Vy asi dnes odchádzate však?" Pozrela som sa na N. "No nie až za nejaký ten týždeň. CEO nám dovolil tu byť."
"Tak to je super! Môžete ísť na hrad alebo po meste!" Nadšene som vyštekla a keď som si to uvedomila dala som si ruky pred ústa. "Haha aká je zlatá." Usmial sa Hongbin a pohladil ma po vlasoch. Ostala som stáť akoby ma niekto vytesal do kameňa. Ravimu začalo škŕkať v žalúdku. "Asi som už hladný haha... Pojdem si tu niečo kúpiť..."
"Počkaj môžeš si za lacnejšie kúpit v kauflande jedlo..." Zastavila ho Rosse. "A kde je ten kaufland?" Spýtal sa Leo. "On je tu vedľa." Odvetila som pretože Rosse sa nevedela vykoktať. Samozrejme prehovoril na ňu jej idol. Bolo to jasné. Tak ako u mňa a Hyuka. "Môžete ísť s nami." Povedal N a Hongbinovi sa tento návrh veľmi páčil. "No aj tak nemáme čo iné na práci.." Pozrela sa na mňa a ja som vedela, ako veľmi po tomto túžila. Klamala by som keby som po tomto netúžila aj ja a tak som nemohla povedať nie. Obliekli sme si bundy pretože vonku bola už zima a vybrali sme sa von. Zamierili sme do kauflandu a rozprávali sme sa o všeličom možnom. Samozrejme so mnou sa rozprával hlavne Hongbin, ktorý mi dal ruku okolo ramien. Triasla som sa. Nie od zimy ale skor od strachu.
Ako sme boli v kauflande zobrali sme si par košíkov a išli sme nakupovať. Radili sme im čo je naozaj dobré ale taktiež aj to čo sme ešte neochutnali. Samozrejme, že sme nakúpili aj nejaké kofoly a vody nech poriadne pijeme. Čipsy a ani sladkosti nesmeli chýbať. Akonáhle sme vyšli z obchodu znovu ku mne zbehol Hongbin a snažil sa byť stále pri mne. Okolo Rosse sa zatial obšmietali všetci ostatní a ona si na to už začala zvykať. Bolo jej príjemne a užívala si to. Mne to celkom trvalo ale nakoniec som si na nich zvykla.

Pokračovanie nabudúce...