Na Rovnakej Vlne - 18. Diel

8. března 2013 v 22:41 | Ryuu

Romeho tajne miesto


Ako ma tak objimal zahrmelo. Samozrejme ze som sa zlakla. Bolo to nahle a velmi hlucne. Rome ma objal este pevnejsie a nevyzeral na to ze by sa ma chystal v blizkej dobe pustit. "Nemusis sa bat. Som stale tu." Sepol. "Ja sa nebojim len to bolo velmi hlucne." Povedala som na svoju obranu. "A to je zle?" Nechapal. Tak som mu to zacala vysvetlovat. "Mozem pocuvat nahlas hudbu ale ked vonku hrmi alebo sa bliska je to velmi hlucne. Vies mam velmi divne usi. Uz ked som bola babo a boli sme s nasimi v kostole na omsi spustila som plac, pretoze som mala citlive usi..." Rome na mna hladel ako do prazdna. Citila som sa hlupo ze som mu toto vsetko povedala. Je to ako by ste uplne cudziemu cloveku povedali nieco velmi osobne. Aspon tak som sa v tejto chvili citila. "Prepac.. ani neviem preco som ti to vsetko vlastne povedala." Dodala som. Rome sa na mna iba usmial. Pohladil ma po hlave a povedal. "Ale to nevadi." Jeho hlas si uz budem pametat navzdy. Je tak sladky a vzdy ma ukludni. "Si naozaj zvlastny clovek." Doplnil dalej no stale sa usmieval. Vyzeral ze aj ked som stale taka divna ze mu to neprekaza a ma ma naozaj rad. Potom sa zahladel pred seba. Nevedela som na co pozera ale bola som celkom zvedava. Na nase velke nestastie sa spustil chladny a prudky dazd. "Mali by sme ist." Poznamenal. "Myslis?" Povedala som ustipacne. "Tusim to." Vyplazil na mna jazyk co ma mierne prekvapilo. Hned na to sa ma dotkol. "Mas to!" Uskeril sa ako este nikdy a zacal utekat. Chvilu som tam stala a nechapala o co mu ide. Nakoniec som nemala na vyber a rozbehla som sa za nim. Aj ked sa mi velmi nedarilo ho dobehnut a chytit aspon som ho prenasledovala nech sa mi nestrati z dohladu. Utekali sme obaja spolu v dazdi. Ked som ho akotak dobehla chytil ma za ruku a utekali sme dalej ruka v ruke spolu. Konecne sme zastali pod jednou branou. Obaja sme boli naozaj velmi premoceny a bola nam zima. Ale aj tak sme sa sami na sebe zasmiali. Ked som ale lepsie zaostrila zrak vsimla som si ze sme pri jeho kolaji. Bolo mi smutno ze tento den uz konci a ze sa s nim musim rozlucit ale bolo mi dobre ked som s nim zazila nieco neuveritelne. "Dobre tak ja... uz pojdem. Dakujem za krasny vecer." Rozlucila som sa v nadeji ze sa otocim a odkracam. Ale ked som sa otocila a chcela vykrocit pravou nohou v pred, Rome ma znovu objal ale tentoraz zozadu. Stuhla som a to nie len z jeho objatia ale aj z chladivych veci, ktore sme mali premoknute. "Este nechod." Povedal smutnym tonom. "Pre-preco?" Zarazila som sa. V tej rychlosti sa odtiahol. "No vies..." Vyzeral ze si hlada dobry dovod na to aby som ostala. "T-t-t-tvoje oblecenie... ano presne! Oblecenie!" Naozaj sa potesil ked nasiel nejaku zamienku. "Co je s nim?" Pozrela som sa na seba. "Mas ich pre-premocene." Zacal koktat a pozrel sa na inu stranu. "Aha. To nevadi..." Usmiala som sa a pokracovala som. "Pridem domov a prezleciem sa." Ukazala som prstom na ulicku ktorou by som isla domov. "A co ak prechladnes? To nemozem dopustit!" Riekol ofucanym tonom pretoze sa jeho plan mierne kazil. Staly sme pod jeho branou uz dobrych 10 minut. "Mozes sa ususit u nas." Navrhol. V hlave mi prebehlo ze to nie je az tak zly napad ale nemala som tam ani nahradne saty. "Ale ved tu nemam ani ni..." Vtedy ma vsak prerusil. "Ja ti nieco poziciam. Aj ked ti to bude trochu velke." V tomto som mala uz akotaku skusenost, ked mi uz aj Yoseob poziciaval svoje tricko. Len v tejto chvili som myslela len na Romeho. "Neviem ci to bude dobry napad." Povedala som trochu zamyslene. V tom som sa zacala triast od zimy. Rome na mna stale smutne pozeral a kedze sa ta zima uz nedala vydrzat razne som odvetila. "Beriem!" Spokojne sa usmial a otvoril branu. Ako pravy gentleman si pockal kym som vosla do brany a potom ju zamkol z vnutra. Vosli sme do vytahu. Oprela som sa o stenu vytahu a premyslala som. Dosli sme k nim do bytu chali uz pomaly spali. Jediny kto bol este hore bol Ray ale aj ten sa uz chystal do postele. "Ahojte." Pozdravil nas a vosiel do izby. Obaja sme sa ususili a Rome mi doniesol aj suche oblecenie. Znovu len tricko a nejake spodne pradlo. Ked som vysla z kupelne sadla som si na gauc vedla Romeho. Vsimol si ze nemam na sebe nic viac nez len to naozaj co mi dal. Vyzeral teda velmi zmetene ale brala som to. "Mozem spat na gauci?" Snazila som sa ho donutit aby si isiel uz lahnut a pospat si. "A nechces ist spat radsej ty do mojej postele?" Navrhol mi. "No je to lakava ponuka ale nie nezoberiem ti tvoje miesto." Zmurkla som nanho. V tom sa Rome postavil chytil ma tak ze ma zdvihol na ruky. "Nie nie nie!!" Zacala som panikarit. "Prosim len nech sa ti nevysmyknem bojim sa toho!" Zaryla som prsty do jeho tela. "Neboj sa. Potom by som si to neodpustil." Sepol a dal mi letmy bozk na celo. Polozil ma k nemu do postele a posunul ma. Nechapala som co robi a v tom mi to doslo. Lahol si vedla mna. Otocila som sa mu chrbtom ale ani keby som sa natlacila na tu stenu Rome by sa ku mne stale tulil. Zakryl nas a obtocil svoju ruku okolo mojho pasu. Zacervenala som sa a chcela som sa od neho znovu odtiahnut, lenze predomnou uz bola stena o ktoru som si oprela hlavu. Rome si to vsimol. Usmial sa. "Viem ze nechces mi zaberat vela miesta ale toto zas robit nemusis." Sepol mi razne do ucha a ja som zo sebou mierne cukla. Citila som jeho jemny dych na svojom uchu. Bolo to prijemne ale velmi necakane. V tedy ma Rome odtiahol od steny a zvalil na seba. Hladela som mu priamo do oci. "C-c..." Chcela som nieco povedat ale vtedy sa uz jeden z clenov zacal hmyrit v posteli a tak som radsej stichla. Jeho krasne tmave oci mi davali pocit istoty. Nevedela som co mam robit. Zobrat sa a len tak ist domov? To by bolo velmi nevhodne na to co mi vsetko poskytol. Zrudla som a pozrela som sa na inu stranu. Rome si tuto chvilku evidentne uzival. Zrazu som zacitila jeho mierne chladne pery na svojom lici. Ako som hlavu pomaly otacala naspet Rome si tu svoju nepolozil naspat na vankus a vnutil mi letmy bozk na pery. Samozrejme rychlo som sa odtiahla. No a odvtedy som si zacala nadavat aka som bola hlupa. "Naozaj ti je tak neprijemne?" Rome zvaznel. Vedela som ze som urobila niekde chybu aj ked som sa skor snazila byt od neho co najdalej. Vedela som s cim vsetkym mi pomohol. Zakrutila som hlavou. "Nie len... ja..." Nevedela som zo seba dostat ani jedno slovicko tak aby som nezobudila chalanov. "Neveris mi?" Sledoval moju reakciu a ja prisaham bohu som mu vtedy nedokazala odolat. Polozila som si svoje celo na to jeho a povedala. "Nie tak to nie je..." Rome sa ku mne znovu nahol. Nebranila som sa a tiez som mu dala bozk. Uzivali sme si tuto chvilu. Za chvilku som citila ako ma Rome pretaca a poklada na postel. Z nicoho nic sa ocitol nado mnou. Moja reakcia sa zmenila. Znovu som sa zlakla. V tej rychlosti som sa nevedela zorientovat. Pocula som len Romeho nezny hlas ako mi sepka. "Neboj sa nic sa nestane." Jeho usmev si zapametam uz navzdy. Znovu sa ma jeho pery dotkly a ja som sa nebranila. Takto to islo asi do tretej rana nez sme zaspali. Rozpravali sme sa a sem tam padla mala pusa na celo od Romeho. Moje srdce bilo ako zivot. Mala som pocit ze skolabujem len pri jeho sladkom pohlade.

Rano sa ako prvy zobudil T.K. Isiel okolo nas. Najprv si nas ani nevsimol no napokon sa zastavil vo dverach. Presli mu myslienky v hlave. Zatriasol nou a vratil sa naspet k nam. Zizal na nas este hodnu chvilku az kym sa nezobudil Ray. "Co sa deje T.K?" Pretrel si oci. "Pod sa na toto pozriet." Zvolal T.K a stale ukazoval prstom na nas dvoch. Hlavy sme mali naklonene k sebe a Rome mal stale ruku cez moje brucho. "Ale vyzeraju spolu sladko..." Dodal Jun ktory sa za nimi nenapadne objavil. T.K spolu s Rayom sa zlakli az poskocili. "Tichsie este ich zobudite." Dal si prst pred usta. Ked sa vsetci zobudili a odkracali do obyvacky Rome sa pomrvil v posteli. Otocila som sa mu chrbtom a spokojne som spala dalej. On sa vsak zobudil a pretrel si rozospate oci. Par krat zazmurkal aby zaostril svoje okolie a ked si vsimol ze chalani uz nelezia vo svojich posteliach prehrabol si vlasy. Pritiahla som si k sebe viac perinu pretoze mi zacala byt vacsia zima a viac som sa skrcila. Uprel na mna pohlad a jemne sa usmial. Naklonil sa ku mne a sepol mi do ucha. "Dobre rano." Zahmkala som mu na odzdrav a dalej som spala. No vtedy uz driemala. Rome sa stale usmieval. Necakane sa znovu objavil nad mojou hlavou a dal mi bozk na lice. Videl ze to nepomaha a tak sa isiel naklonit a dat mi este jeden bozk. Samozrejme bez uspechu. Nedalo mu to a urobil to este raz. Vtedy som sa na just nanho otocila a dala mu bozk na pery. "Nemas ma budit!" Vyplazila som nanho jazyk. Rome na mna prekvapene pozeral no potom sa usmial a stipol ma jemne do boku. "A ty by si nemala tolko spat." Ked sme sa konecne vytrepali z postele samozrejme na ustavicne volanie T.Ka poprosila som Romeho ci by mi nedoniesol oblecenie. Kedze som bola mierne polonaha nechcela som behat okolo chalanov. Ked som sa obliekla a nejako upravila vysla som z izby. "Dobre rano chalani." Usmiala som sa na bandu ktora bola uz prebrata. "Dobre aj tebe." Usmial sa na mna Maru ktory ako vzdy drzal svoju ucebnicu a ucil sa do skoly. "Vyspali ste sa?" Prisiel Rome za nami s plnymi rukami pradla, ktore isiel dat prave prat. "Celkom v pohode." Odvetil T.K z kuchyne. "Ides dat prat?" Pozrel sa nanho Siwoo z gauca. "No prave som sa chcel do toho pustit... Mate nieco spinave?" Pozrel sa na zvysok osadenstva. "Hej hej pockaj..." Vybehol Ray a Jun ho kludnou chodzou nasledoval. Doniesli svoje spinave pradlo a Rome sa vybral do pracovne. Ja som bola zmetena a nevedela som kam mam skor ist a ci si sadnut. V tom ma niekto chytil za ruku. "Rome?" Hladela som mu do oci a hned na to sa nechala tahat smerom do kupelne. Zacal naplnat pracku a poprosil ma aby som mu podala prasok na pranie. "P-prasok?" Zmetene som sa obzrela. "Neviem." Z velkymi ocami som sa nanho pozrela. Rome sa presiel ku mne. Ako som tak stala neuvedomila som si ze ten prasok je presne za mojou hlavou. Rome sa cezomna ponho naciahol a jemne na mna zmurkol.
Nedalo mi to. Oprela som sa a zacala som rozpravat o Gikwangovi a Jane. "Nechapem to... Preco sa rozisli? Ved im to tak dobre islo." Rome sa na mna pozrel odpratal pradelny kos a pohladil ma po hlave. "A mozno aj nie." Povedal vazne. Sklopila som hlavu a dalej som sa tymto nezaoberala. V tom mi zacal znovu vybrovat mobil v nohaviciach. Bol to Yoseob. "Ano? Nie prave som u Romeho. Nie nie pojdem za chvilku. Neboj sa." Usmiala som a zlozila som. Vtedy mi to doplo. Citila som sa najhorsie ako som kedy mohla. K dvom chalanom citim nieco viac nez len priatelstvo. Zacala som panikarit. "Pojdem pomaly." Ukazala som na dvere od kupelne a snazila som sa co najrychlejsie vypadnut. Rome ma mlcky sledoval. Ostal tam sam. Nebol tymto telefonatom velmi nadseny. Dost ho to ranilo. Vedel ze citim nieco aj k Yoseobovi ale nechcel si to pripustit.
Dosla som k Yoseobovi domov. "Ahoj." Povedala som po tichsie a Yoseob na mna hned vyletel a objal ma. "Konecne ta vidim!" Cely stastny ma zmackynal. Odtiahla som sa. "Prepac som dost unavena a za chvilku budem musiet aj tak ist." Preglgla som. "Mozem ta odviezt." Zjezila som sa. "Nie nie nie... len to nemusis." Milo som sa usmiala a odkracala som prec. Ani som nevedela preco som za nim isla. Nevedela som preco som si nemohla vybrat. Aj ked som tak velmi chcela vzdy som sa dostala do vahavej situacie. Bola som naozaj nestastna. Vedela som ze nieco nie je so mnou v poriadku a ja som to ako vzdy nechala tak. Jane sa so mnou prisla rozlucit do skusobne a ja som ju odprevadila k taxiku. Silno som ju objala na rozlucku. Nakoniec som len sledovala ako sa mi taxik vzdaluje. Zosmutnela som a cakala som co bude dalej. Dufala som ze ma ako tak este Lina podrzi v tychto tazkych casoch a tak som sa s nou dohodla ze po treningu sa stretneme doma a porozpravame sa. Lina ako vzdy ostala zvedava az do konca.

Pokracovanie nabuduce...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama