Na Rovnakej Vlne - 12. Diel

8. března 2013 v 22:08 | Ryuu

Nová práca... VYBAVENÁ!


Druhý deň som sa ponáhľala do YeDangu. Keď som sa zobudila prehodnotila som včerajšok. Sedela som na posteli a pozerala na parkety. Čo sa to vlastne včera stalo? Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu som myslela na Yoseoba. Že by ma bol očaril? Nie je možné! Alebo skôr som tomu veriť nechcela. Prešla som sa do kúpeľne sa pripraviť na pohovor.

Konečne som stála pred YeDang entertainment azhlboka som sa nadýchla. Vošla som dnu a zamierila si to na sekretariát, kde už o mne vedeli. Poslali ma rovno za CEOm. Vošla som dnu a sadla si pred neho na stoličku. "Dobrý deň." Pozdravila som sa a jemne usmiala. "Takže Veronika vy hľadáte prácu však?" Zľahka som prikývla. "Viete my teraz hľadáme talent." Zaskočilo ma to. "A mám s niečim pomôcť? Prípravy, dekorácia?" Váhavo som sa opýtala. "Nie nie nie." Zasmial sa. "Chcel by som ťa zobrať ako nový talent." Zaskočil ma. "Ako prosím?" Lapala som po dychu. "Počula si dobre." "Ale ja neviem hrať." "Všetko sa dá naučiť ak budeš pilne pracovať." Podal mi pár papierov. Zobrala som ich a začala čítať. "Je len na tebe či to zoberieš alebo nie." "Ja neviem.. rada by som to vyskúšala." "Tak sa zajtra vidíme ale podpíš tu zmluvu..." Ukázal na rámček pod textom. Pomaly som zobrala pero a napísala som tam svoje meno. Premerala som si papier a odovzdala. "Dúfam, že budete so mnou spokojný." Usmiala som sa a vyprevadil ma von. Sadla som si na chodbu. Čakala som. Ani neviem na čo. Na zázrak? A aký?

Sedela som tam hodnú chvíľu až išiel naokolo Rome. Najprv som si ho nevšimla ale keď ma zbadal vyzeral šťastne. Zdvihla som hlavu a všimla si ho. V momente som sa usmiala a vyskočila na nohy. "Ahoj Rome." Zvolala som keď som k nemu pribehla. "Prečo tu sedíš? Čakáš na konkurz k práci?" Pozrel sa za mňa na dvere. "No už mi skončil ale som mierne šoknutá." Pretrepala som si vlasy a nejako som sa dostala ku schodom ktoré viedli dolu. Stála som na úplnom konci. Ďalej sme sa rozprávali a ja som nedávala pozor kam šlapem. Zošmykla sa mi noha a ja som padala. Rome ma rýchlo zachytil a oprel o zábradlie. Vystrašene som zovierala oči a keď som cítila jeho vôňu blízko mňa pomaly som ich otvorila. Naše hlavy boli tak tesne pri sebe, že keby sa ešte priblížil pobozkal by ma. Zostala som otupeno stáť. Nevedela som čo robiť ďalej. V hlave mi hmýrilo tak veľa myšlienok. Lapala som po dychu čo mi moc nešlo. "Si v poriadku?" Prerušil päť minútové ticho. Ja som najprv nič nepovedala. Bola som tak oťapená. Nakoniec som z hrdla vyškriabala. "Jasné veď som to zvládala aj sama." Povedzte mi mohla som byť tak blbá? Evidentne hej! Mala som len šťastie, že mi bol Rome poblízku. Pomohol mi dostať sa k lavičke kde som mala veci a posadil sa vedľa mňa. "Tak čo prijali ťa?" Otočil sa na mňa. Sklopila som hlavu a premýšľala som. Prišla som k záveru, že to nie je také strašné byť herečka navyše by som mohla byť častejšie s Romem. Usmiala som sa a otočila k nemu tvár. "Áno prijali. A som nová herečka." Rome vyzeral dosť šokovane. "To je úžasné!" Vypadlo z neho a ja som vedela, že som ho niečim potešila. Bolo mi dobre.

Sedela som v kaviarničke a pila svoj čaj. Veľmi som si tú kaviarničku obľúbila. Chodila som tam tak často, že moje telo skôr tvorilo 80% čaju a nie vody. Dohodla som sa s babami, že sa tam stretneme a tak som tam sedela a čakala na nich. Keď sa konečne objavili neodolala som a hneď som im to prezradila. Obe boli veľmi natešené za môj úspech. A verte či nie ale ja som bola tiež veľmi rada. Aj keď som sa tak netvárila. "A ozaj Ryuu hľadal ťa Yoseob." Pripomenula Jane. "Aha... a čo chcel?" Zakrývala som si ústa šálkou. Úprimne som sa aj hnevala aj som zaňho bola rada. "No chcel ťa dnes niekam pozvať." Utrúsila Lina ktorá si vysypala cukor do čaju. "Ach no hneď mu zavolám..." Vytiahla som mobil, že mu zavolám ale v tom ma Jane zastavila. "Pozri sa najprv von." Nechápala som čo tým myslela a tak som sa išla pozrieť von. Zbadala som Yoseoba. "Ahoj? Čo tu robíš?" Čudovala som sa. "Hľadal som ťa celý deň." Usmial sa na mňa. "Ach aha..." Pohladila som si krk. Cítila som sa trápne po včerajšku. "Trápi ťa to veľmi?" "No... tak trochu." Šuchla som nohou. Yoseob ma objal. "Viem, že to bola sprostosť... prepáč." Na to som hneď v minúte reagovala. "N-nie len som bola veľmi zaskočená." Nechcela som aby bol smutný veď bol to jediný chalan ktorý so mnou prežil celý deň v lunaparku keď ma tam Jane nechala o samote. Navyše mi robil oporu aj v ťažkých dňoch nemala som sa teoreticky za čo naňho hnevať. "Môžem ti to teda nejako vynahradiť." Usmial sa. Veľmi nechápavo som sa naňho pozrela. "Ako?" "Zajtra môžeme ísť do Incheonu pozrieť na pamiatky... mám totižto voľno a tak som myslel..." Vtedy som ho ale zarazila. "Ale ja zajtra voľno nemám." "Vyhýbaš sa mi?" Tieto slová ma úplne šokovali ba až vrazili do srdca. "Nie nechcem aby si to tak bral ale od zajtra začínam pracovať..." "A kde? Prídem ťa vyzdvihnúť keď skončíš." Stále som sa cítila v úzkych za to čo mi povedal. Ani neviem prečo nikdy som to až tak neriešila. Zrejme mi na ňom záležalo viac ako som si myslela. "No vlastne... do YeDang entertainment ma prijali ako herečku." Vyvalila som naňho. Zostal stáť ako nejaká socha.

Pokračovanie nabudúce...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama