Prosím Buď So Mnou Aspoň Jeden Deň - 3. Diel

14. února 2013 v 21:22 | Ryuu

BOWLING!!!



Prechádzali sme sa po meste. Uvidela som plagát od múzea. Vcelku ma to zaujalo a tak som sa otočila na Raviho. "Čo?" "Nepôjdeme?" Ukázala som prstom na múzeum vedy a techniky. "Keď sa ti chce ísť do múzea tak poď..." "Teba to nejako nebavý však?" Jemne som sa usmiala pri čom som chcela skryť len smútok v očiach. Milovala som takéto miesta ale nikdy som tam neišla. Nakoniec sme sa ocitli pri vedách z 18. storočia. Pre mňa to bolo fascinujúce a zaujímave. Avšak som na Ravim videla, že jemu sa to nepáči.
Prešli sme pár poschodí. Chcela som sa prudko naňho otočiť a povedať mu, že môžeme odísť, že sem prídem inokedy ale ako náhle som to urobila ocitla som sa mu tesne tvárou v tvár. Zľakla som sa. Skoro som spadla. Keby ma samozrejme nezachytil. Pozerali sme si asi päť minút do očí. Nakoniec sme usúdili, že by bolo dobré ma postaviť. Chytila som druhý dych a povedala: "Nechcel by si ísť niekam inam?" Pozrela som sa očami na veľmi zaujímavú vec a čakala som na to čo odpovie. Nadýchol sa a vydýchol. Pozrel sa smerom na mňa. Stuhla mi krv v žilách. Stále to bolo čudné on ako idol trávi čas so mnou. "Je to na tebe. Ty máš dnes narodeniny." Povedal bezstarostne a s úsmevom. Pozrela som sa naňho. On celý deň trpí kvôli mne.
Kvôli tomu, že nechcem svoje narodeniny tráviť sama. Je to jediná vec, ktorá ma v tej chvíli naozaj potešila. Spokojne som sa usmiala. Chytila jeho ruku. Nechápavo sa pozrel na to ako mu zovieram tu jeho. "Poď!" Povedala som a ťahala ho von z múzea. "Hej počkaj!" "Čo?" Zastala som uprostred cesty. Po ľavej ruke sa nám rozprestierala široká rieka. Čistá. Ani smietok alebo náznak znečistenia. Cítila som čerstvý vzduch. Zhlboka som sa nadýchla a zacítila som sladkú vôňu. "Zastav!" Upozornila som Raviho. Ten na mňa len nechápavo hľadel. "Čo sa deje?" "Poď... cítim jedlo." Zasmiala som ho a ťahala ho smerom do stredu mesta. Samozrejme som citila mäsko na špargli poliate medom a sezamovými zrniečkami. "Si hladná?" "Áno a strašne... dáš si aj ty?" Usmiala som sa na Raviho, ktorý chvíľu váhal či si dá alebo nedá.
Dochádzali mi nervy a nakoniec som kúpila dve. Podala som mu jednu špargľu a sadla som si na kamennú lavičku v strede mesta. S chuti som si odkusla. Vyzerala som spokojne. Ravi stál nado mnou a premýšľal. Odkusnúť alebo nie? Nakoniec pokrčil ramená a odhryzol si. "Mňam... chutí to naozaj dobre." Usmial sa. "Že?" Dala som mu za pravdu. Sadol si vedľa mňa a spokojne sme si odhryzkávali. Ako sme si tak pochutnávali všimla som si primerane veľkú budovu nad ktorou svietil obrovský nápis "BOWLING..." povedala som do prázdna. "Čo s nim?" Pozrel sa na mňa. Prudko som sa otočila naňho až sa zľakol. "Hráš bowling?" Usmiala som sa.
Ravi len ticho pokrútil hlavou. "Ach to je škoda... ale môžeme sa to naučiť." Podotkla som a vykročila som napred. Ravi rýchlo vybehol za mnou. Vošli sme do budovy. Bola rozľahlá a skoro sme sa stratili. Keď sme konečne našli správne miesto kam ísť zaplatila som vstup za obidvoch a mohli sme hrať. Chvíľu mi to nešlo a Ravi sa na moju neschopnosť nemohol pozerať. Podišiel ku mne. "Počkaj ja ťa to naučím." Zamrmlal. Najprv som nechápala ako to myslel. Dúfala som, že to chce len ukázať ale on mi chytil ruku a navigoval ma ako bábku. Cítila som jeho vôňu a bola som z nej až omámená. Konečne sa mi podarilo zhodiť všetky kolky. Tak som bola šťastná, že som natočila hlavu na Raviho. Silno som ho objala. "Ďakujem!" Zajasala som. Ravi ostal jemne paralyzovaný ale akonáhle som si uvedomila čo robím pustila som ho. "Ah... prepáč." Zasmiala som sa. V tom som si všimla dievča, ktoré ma šikanovalo na strednej škole. Rýchlo som sa skryla za Raviho. "Čo to robíš?" Nechápavo sa na mňa pozrel. "Tamtá baba... no ona ma šikanovala keď som bola druháčka na strednej..." Ukázala som prstom na ňu. Na moje nešťastie si ma všimla a doliezla za nami. "Aleba... pozrime sa kto sa nám tu ukazuje na oči! Čo konečne si vyliezla zo svojho temného bytíku?" Šťúrala do mňa a ja som ju nechala.
Cítila som sa naozaj trápne. "No ano..." Jediné čo som robila som jej dávala za pravdu. Ravi nás len počúval. "A už viem dnes máš tie svoje narodeniny čo? Koho dnes týraš?" "Nikoho netýram..." Ohradila som sa. "Áno minulý rok si sa snažila Amy a Greeho presvedčiť aby s tebou trávili narodeniny.... si strašne naivná." Zasmiala sa a ja som sa cítila ešte trápnejšie. "Hej ty!" Zvolal Ravi. Celkom ma zarazil. Hodila som naňho prekvapený pohľad. "Čo chceš?" Otočila naňho pohľad. "Je to moja kamarátka a takto o nej hovoriť nebudeš!" Zastal si ma. Už druhý krát. "Noa?" "Žiadne noa? Spakuj sa lebo ti niečo spravím!" Hodil na ňu nepríjemný pohľad.
Nakoniec ho poslúchla a spakovala sa. Vydýchla som si a sadla si na stoličku. Všimol si ma a podišiel bližšie. "Ano ja viem... som neschopná... ja ti to oplatím..." Znovu som hlasne povzdychla. "Nemusíš nemáš ani čo." Usmial sa a ja som naňho hodila nechápavý pohľad. "Tak vieš kúpila si mi toto oblečenie... navyše aj obed a teraz si financovala aj bowling." Zasmial sa. "Aj tak toto bolo pre mňa viac ako niečo čo ti kúpim..." Cítila som sa naozaj zahanbene. Zdvihol ma a objal. Sám od seba. Nečakane. Bola som naozaj mimo seba. Moje ruky sa najprv nedokázali pohnúť. No nakoniec som ho aj ja silno objala. "Ďakujem." Šepla som. Ešte vyše hodiny sme hrali bowling a nakoniec som sa rozhodla, že sa pozrieme do starožitnických obchodov. Vždy sa mi páčili hodinky a aj som o tom Ravimu rozprávala než sme tak išli.

Pokračovanie nabudúce...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama