No Destination - 1. Diel

20. února 2013 v 22:32 | LinaKei

Na zastávke


Život nie je ľahký. Každý má svoje chyby. Každý potrebuje niekoho, komu by mohol povedať "mám ťa rád". No bohužiaľ, nie vždy sa každému darí podľa jeho predstáv. Predstavím vám vymyslený príbeh osôb, ktoré majú pred sebou ťažký ale úspešný život. Opíšem v poviedke ich vymyslené príbehy, ktoré sa nebudú zhodovať s realitou. Môj príbeh nemá nikoho uraziť ani poznačiť. Ak sa vám nepáčia netradičné vzťahy medzi ľuďmi a tým nemyslím len homosexualitu, nečítajte tento príbeh a prestaňte rovno tu a teraz. Môj osobný vzťah k týmto ľuďom je seriózny a vážim si ich celým srdcom. Poviedka nie je venovaná im ale fanúšikom. Dúfam, že sa vám príbeh bude páčiť a že na neho len tak nezabudnete.

V školách sa učitelia pripravovali na ďalší školský pol rok. Študenti sa zbiehali pred školou a rozprávali si príbehy z víkendu. Všetci sa usmievali. No nie každý mal takúto dobrú náladu. Jeden chlapec menom Ray sa prechádzal popri škole s mobilom v ruke. Jeho smutný pohľad vynikal medzi všetkými študentmi. Nebolo mu moc do chuti sa s niekým rozprávať tak sa radšej držal stranou. Vyzeral zranene a nešťastne. Všimla si ho jedna žiačka školy, ktorá práve išla dnu. Keď na neho pozrela, zacítila smútok. Vrátila sa o kúsok späť a išla k nemu. "Ahoj, ty si Kim Hyunil z druhého ročníka však?" Povedala a pozerala na jeho reakciu. "Ahoj." Povedal a to bolo všetko načo sa zmohol. Dievča vyzeralo byť starostlivé tak k nemu prišla z boku a začala ho hladkať po chrbte. "Čo sa ti stalo? Vyzeráš byť veľmi nešťastný." Ray sa na ňu ani nepozrel a chcelo sa mu plakať. Začal zvierať telefón a snažil sa udržať slzy. Dievča sa začalo o neho báť. "V poriadku? Nepotrebuješ vodu alebo niečo? Poď do triedy, mal by si si sadnúť." Povedala chytila ho nad zápästím a ťahala do triedy. Dala mu dole ruksak, posadila ho za lavicu a podala fľašku minerálky. Pozrel sa na ňu a pootvoril ústa. "Ď-ďakujem, nepotrebujem to." Povedal a rukou odtiahol fľašku od seba. Vyzeral, že nemá záujem. Dievča si len povzdychlo. "Ok, ja ťa teda nechám ale nemôžem sa pozerať na to ako si nešťastný, dávaj si pozor.". Povedala a odišla preč. Počas vyučovacej hodiny učiteľka vysvetľovala nové učivo ale on ju vôbec nepočúval. Pozeral sa von oknom a čakal, kedy už konečne skončí škola. Po škole išiel priamo na autobus. Na zastávku prišla nejaká banda chlapíkov, ktorí sa snažili vyzerať drsne. Ray zneistel. Vedel, že môže mať s takýmito podivínmi zbytočné problémy. Otočil sa im chrbtom. Tí si ho však všimli, kývli na seba a prišli k nemu. Obkľúčili ho. Ray sklopil hlavu. "Hlavu hore, nevidím ti do očí." Povedal jeden z nich, ktorý stál pred ním. Ray sa ani nepohol a už len čakal čo sa stane. "Takže ty nezdvihneš tu svoju špinavú hlavu že?" Začal byť nervózny a zdrapol Raya za vlasy. "Ale ale ale... aký nevinný pohľad." Povedal keď mu zdvihol hlavu. "Bodaj by si zomrel pomalou a bolestivou smrťou." Povedal Ray a vedel, že príde len to najhoršie. Chlapík sa nahneval a natiahol na neho ruku. Chcel mu dať päsťouku ale vtom ho zastavila niečia ruka. Všetci z bandy sa nechápavo pozerali, pretože dotyčný vyletel z poza zástavky. "Ty si špinavý zvonka aj zvnútra ty zmes odpadu." Povedal Rayov záchranca ako prvé čo ho napadlo. Ray pozeral ako na nové vráta. Nechápal, čo sa to deje a ako je možné, že ho niekto zachránil. Banda si povedala, že sa nebude ďalej trápiť a odišla s varovaním, že sa ešte vrátia. Ray pozrel na toho chalana a nevedel čo má urobiť alebo povedať. "Ja som Yu Barom," Poklonil sa "Ale volaj ma Rome." Usmial sa. Ray sa po chvíli spamätal a začal sa klaňať tiež. "Ki-kim... Kim Hyunil ale radšej mám Ray." Povedal a pozeral stále prekvapene. "Nemám rád takých ľudí ako boli oni. Videl som ako si ťa doberajú, tak som prišiel aby som ich zastavil skôr než by ti niečo urobili. Nie je to prvý krát, čo som niekomu takto pomohol . Tu sa ľudia radi bijú." Povedal Rome a potľapkal ho po ramene. "Som zvyknutý na to, že ma ľudia bijú... alebo sa mi smejú." Povedal Ray a pozrel pohľadom na stranu. Rome len pokrčil úsmev na smutnú tvár a pozeral na Raya. Nerozumel toľkému pesimizmu. Chcel mu niečo povedať ale na nič sa nezmohol. Nevedel ako ho rozveseliť. V tom mu zazvonil telefón. "Ah ano... ano... počkaj ešte Siwoo, nemohol by si dojsť k parku po mňa? Som na zastávke neďaleko ale autobusom sa mi nechce... ďakujem." Rome dotelefonoval a usmial sa. Mal vybavený odvoz domov. "Kde bývaš?" Spýtal sa Rome. Ray mu povedal svoju ulicu. V tej chvíli došiel autobus. Ray išiel smerom k dverám no v tom pred neho vbehol Rome. Ray sa najskôr spamätal a potom sa snažil obísť Roma a dostať do dverí, no Rome mu v tom zabránil. Dvere autobusu sa zavreli a odišiel. Ray len tak stál s nemou tvárou no potom pozrel Romovi do očí. "Ja ti ďakujem za záchranu, ale toto bol môj autobus domov." Rome sa len usmial. "Neboj sa, tvoj dom je po ceste, odvezieme ťa." Povedal a zavrel oči a ďalej sa usmieval. Ray sa zatváril kyslo a povzdychol si. "Radšej chodím sám autobusom." Povedal skleslým tónom. V tom došiel Siwoo na aute. Rome chytil Raya za ruku a ťahal ho k zadným dverám. Otvoril mu dvere a ukázal mu aby si nastúpil. Ray chvíľku len tak stál ale potom sa nechal presvedčiť. Predsa len mu zachránil krk, tak musí pre neho niečo urobiť. Keď nastúpili Siwoo sa pozrel do zrkadla aby videl Raya. "Ahoj, kto si?" Spýtal sa a skľudom šoféroval ďalej. Keď Ray chvíľu neodpovedal, Rome sa za neho prihovoril. "Volá sa Ray a má dom po ceste." Siwoo len prikývol a ďalej sa sústredil na šoférovanie. Ako vyšli z hlavnej cesty na vedľajšiu zbadali nejaké dievča stáť uprostred cesty. Nechápali čo sa deje. Siwoo pribrzdil auto. Rome vystúpil a išiel za ňou. "Si v poriadku?" Spýtal sa. Dievča ne neho pozrela s uplakaným pohľadom. "Ušlo mi mačiatko, niekde tu." Povedala. Rome sa len začal smiať. "Mačiatko? A to kvôli tomu stojíš uprostred cesty?". Spýtal sa a začal dievča odtláčať na bok. "Áno! Je niekde tu a ja ho nájdem." Povedala urazene a začala hľadať. Rome len tak stál a pozeral. V tom zbadal ako leží pod zaparkovaným autom na krajnici. "Ah tam je" Povedal a išiel k nemu. Mačiatko nestačilo ujsť a Rome ho chytil. Podal ho dievčaťu a išiel späť do auta. "Rome, záchranca... si miestny superhrdina." Povedal Siwoo a mierne sa pousmial. Keď došli k Rayovmu domu, Rome sa na neho otočil. "Ták sme tu. Počuj Ray... ak budeš chcieť, môžeme ťa takto viesť vždy keď pôjdeme okolo." Ray na neho len tak pozrel. "Ja to zvládnem. Ďakujem za odvoz." Povedal a vystúpil si. Rome na neho ešte chvíľku pozeral a išiel ďalej preč. "Je to podivín, neprehovoril skoro ani pol slova." Povedal Siwoo a začal vyťahovať cigaretu. "Siwoo, ty si ešte neprestal! Schovaj to!" Začal ho karhať Rome, keď to zbadal. Zobral mu cigaretu z ruky a krabičku. "Neskutočné." Povedal Rome a chytil sa za hlavu. Siwoo na neho letmo pozrel. "Ok, takže teraz do klubu alebo..." Ani nestihol dopovedať a Rome ho prerušil. "Ideme nakupovať." Povedal a usmial sa. "Nakupovať, kam?" Pýtal sa Siwoo. "Oblečenie... ide nová sezóna a nesmieme si dovoliť nebyť dosť cool." Povedal vážne. Siwoo to pochopil a mieril k obchodnému domu. Po pol hodine už vyberali čo na seba. Dohadovali sa, radili si a pomáhali si čo na najlepšie kombinácie. Keď vyšli z obchodu, kde si toho kúpili asi najviac postavili sa pred výklad so spodným prádlom. "Kebyže som dievča, beriem to červené." Povedal Siwoo. Rome len pozrel a dal ruky v bok. "Tie biele s mašličkami." Obaja sa začali smiať. V tom pred nimi preletel nejaký chalan a omylom vrazil do Siwooa. Obaja sa začali obzerať. Chalan utekal za nejakým dievčaťom a kričal na ňu. "Noona, hneď mi to vráť, to nieje tvoje!" Chalani len pokrčili ramená a išli ďalej. Prišli do obchodu s bagetami a každý si nejakú kúpil. Sadli si na kreslá, ktoré boli v areáli a začali sa napchávať. Prišla k nim staršia dáma a spýtala sa ich. "Nevideli ste tu nejaké dve pošahané decká? Správajúce sa ako Tom a Jerry." V tom Rome prehltol sústo a ukázal smerom, kam utekali. Pani sa im poďakovala a išla ďalej. Chalani sa pomaly zdvihli a išli domov. Medzitým sedel nejaký chlapec za notebookom v internetovej kaviarni a niečo hľadal na internete. Aktualizoval status na twitteri a pozeral správy iných. Pár krát sa zasmial a niečo napísal. Vyzeral byť ako jeden z tých, ktorý sú na twitteri stále. Pozrel si mailovú schránku a našiel nový mail. Mail bol od nejakého Lee Jaejuna, ktorý písal o svojom speváckom talente. "Hmm..." Povedal si a pozorne čítal mail. V tom mu čašníčka doniesla zákusok. Chlapec si ho nenápadne schoval do pripravenej krabičky. Po chvíli zobral notebook, zaplatil a odišiel preč. Keď vyšiel pred kaviareň hneď za rohom sedel bezdomovec. Len pred neho položil krabičku a išiel ďalej. Bezdomovec tam vyslovene čakal na túto chvíľku, pretože to nie je prvý krát čo mu takto nosí jedlo z kaviarne. Chlapcovi došlo upozornenie z twitteru na mobil tak ho pri chôdzi začal vyťahovať. Ako pozeral do telefónu nevšimol si oproti idúcich ľudí. Bol to Rome a Siwoo, ktorý si povedali, že ešte domov nechcú ísť tak mali namierené ísť hrať bowling. Ako sa zakecali, Rome a ten chlapec do seba vrazili. Chlapcovi spadla taška s notebookom a on sa len ako tak udržal na nohách, hlavne vďaka tomu, že ho Rome chytil nad zápästím a potiahol hore. Chlapec sa najskôr začal spamätávať a potom ospravedlňovať. Mierne sa poklonil a zdvihol tašku. Siwoo na neho pozeral bezduchou tvárou. Rome bol starostlivý, tak sa ho opýtal či je v poriadku. Chlapec sa len trochu sílene pousmial a povedal, že áno. Chlapec išiel ďalej svojou cestou. V tom ale Rome zbadal, že mu padlo niečo na zem. Bol to malý zošit. Keď sa otočil a chcel mu povedať, že si ho zabudol už tam nebol. Rome na zošit len tak pozeral a schoval ho. Večer sedel za počítačom v izbe a počúval hudbu. V tom ho napadlo, že má ten zošit. Otvoril ho. Ten chalan v ňom mal texty. Vyzeralo, že skladá texty piesní. Ako tak listoval, našiel veľa zaujímavých textov. No nemal nikde napísané svoje meno. Rome zavrel zošit a otočil ho. Už chcel ísť znova niečo klikať na počítači ale v tom si uvedomil, že je na tom zošite niečo napísané. Bolo tam v pravom dolnom rohu malým "T.K". Rome na to chvíľku pozeral a ďalej to neriešil.

Ďalší deň bol naozaj slnečný už od rána. Všetci študenti už boli v škole a pracujúci ľudia v práci. Ray písal test z matematiky a dosť si trápil hlavu. Nevedel tomu pochopiť. Bol stále zdrvený a bez nálady a k tomu ho čakala zlá známka z matematiky. Po prvej hodine sa išiel prevetrať von do dvora. Prišlo za ním opäť to dievča zo včera. Ray si ju všimol tak rýchlo spozornel. "Ahoj Ray! Toto som ti upiekla." Povedala a podala mu do ruky obedár. Ray nechápal, prečo mu to dala ale keď ho tovoril boli tam medovníčky a koláčiky. Voňali na celý dvor. Ray nevedel čo má povedať, tak jej vrátil obedár naspäť. "Dievča ja... nejem sladké. Nemôžem. Prosím, už sa netráp a najlepšie by bolo, kebyže si ma nevšímala." Povedal a išiel smerom preč. Dievča ale k nemu hneď pribehla. "Nemôžeš sa ku mne takto správať. Ja sa ti snažím pomocť." Povedala smutne ale prudko. "Dobre... ok keď mi chceš pomôcť, odíď." Povedal Ray tvrdo. Dievča sklopilo hlavu a pomaly odišlo preč. Nerozumela tomu, prečo sa k nej správa tak hrubo. Ray si všimol, že pri ňom nestojí tak išiel späť do budovy. Po škole išiel domov. Keď prišiel na zastávku zbadal auto, v ktorom došiel včera Siwoo po Rome-a. Tváril sa, že ho vôbec nevidí. Z auta vystúpil Rome a išiel za Rayom. "Ahoj Ray!! Poď, zoberieme ťa aj dnes." Povedal Rome, prišiel k Rayovi a rukou ho objal zo zadu a išiel s ním k autu. Ray sa od neho odtrhol a nervóznym tónom začal kričať. "Nechaj ma na pokoji! Ja nechcem už s vami ísť." Povedal ale v tom sa Rome priblížil na centimeter blízko k Rayovej tvári. "Naozaj? Tento výraz tváre ti nesvedčí..." Ray chvíľu pozeral a potom sa odtiahol. "Si blázon...". Povedal Ray nahnevane. V tom išlo na zastávku to dievča zo školy a kývalo Rayovi. "Rome?". Rome len na neho zvedavo pozrel, čo chce povedať. "Ideme!" Povedal a nastúpil do auta. Rome nechápavo pozeral a nerozumel jeho náhlemu rozhodnutiu. Nasadol do auta a išli preč. "Musíme sa po ceste zastaviť pri tej kaviarni." Povedal Rome v polke cesty. "O čo ide?" Spýtal sa Siwoo. "Ideme vrátiť tento zápisník majiteľovi." Povedal, nadvihol zošiť a usmial sa. Ray ich celú cestu ignoroval. Keď prišli ku kaviarni zaparkovali na najbližšom parkovisku. "Ray ty nepôjdeš?" Spýtal sa Rome, keď vystupovali. "Pôjdem odtiaľto autobusom.". Povedal, postavil sa a vystúpil z auta. Siwoo už pomali išiel ku kaviarni ale Rome váhal. "Po-počkaj Ray... my ťa tam odvezieme predsa." Povedal a trochu sa zasmial. Siwoo medzitým prišiel ku kaviarni. Keď sa nakukol dnu sedel tam ten chlapec zo včera. Len tak ho pozoroval. Chlapec si prenášal nejaké súbory na usb z notebooku. V tom došiel tlačený Ray Romom. Obaja sa nakukli dnu. Keď tam tak stáli všetci traja, chlapec z kaviarni si to všimol a pozrel sa von. Nedal na sebe vedieť, že ho to znervózňuje. Rome otvoril dvere a išiel priamo k nemu. Ray a Siwoo zostali vonku. "Ty si T.K?". Spýtal sa Rome. Chalan na neho pozrel zo sedu a pomaly povedal. "Ano, prečo?".
"Na, tu máš." Povedal Rome a podal mu zápisník. V tom došiel do kaviarne nejaký ďalší chlapec. Prišiel priamo za T.Kom a predstavil sa mu. "Ja som Lee Jaejun." T.K sa usmial a predstavil sa mu tiež. "Lee Minwoo". Obaja odignorovali Roma. Ten tam len tak stál a pozeral na nich dvoch. Nechápal, prečo ho tak ignorujú. Siwoo a Ray len tak nechápavo pozerali. Obaja boli zvedaví ako bude prebiehať táto situácia ďalej. "Takže, doniesol si si všetky materiály?". Spýtal sa T.K Jaejuna a posadil sa. Jajeun si sadol oproti nemu a podal mu do ruky usb. Rome civel ako na film. T.K sa len zrazu otočil na Roma. "A ty... ďakujem za ten zápisník ale, teraz máme prácu." Pri tom ukázal na Jajeuna, ktorý sa len kyslo usmial a zakýval Romeovi. Rome si nenápadne zahrýzol do pery aby nezačal hovoriť niečo nepekné. Otočil sa a bez slova odišiel. "Dal ti kopačky?" Spýtal sa Siwoo po tom, čo Rome len bezducho prešiel okolo nich priamo k autu. Ako išiel Siwoo pomaly za urazeným Romom, Ray sa zahľadel na tých dvoch v kaviarni a sledoval čo robia. "Ray! Poď do auta." Kričal Siwoo, pretože vedel, že keby bol Rome aspoň trochu vo svojej koži, urobil by to isté. Sadli si všetci do auta a Ray sa začal nenápadne na zadnom sedadle usmievať. Rome si dal nervóznymi pohybmi pás a pozeral priamo pred seba. Siwoo to radšej nekomentoval a naštartoval auto. Prišli opäť k Rayovmu domu a ten im len zakýval a išiel preč. Tento krát ani Rome nesledoval Rayove kroky. Siwoo využil situáciu a dal si rýchlo cigaretu. Rome to ignoroval. Cítil sa byť urazený a odkopnutý. Jeho ego začalo klesať. Keď došiel Siwoo pred bytovku, v ktorej Rome býval uhasil cigaretu a povedal Romovi slová na rozlúčku. "Maj sa pekne, zajtra sa vidíme, zase." Rome len vystúpil a celý sklesnutý išiel domov. Prišiel k bráne a snažil sa nájsť klúče. Po pol hodine ich našiel a vytiahol. Keď došiel do bytu, ucítil cudziu voňavku. Nie nebola to ženská voňavka ale mužská. Keď došiel do bytu, zbadal sediaceho chalana na gauči s šampanským v ruke. "Ahoj bratranček, dlho sme sa nevideli, ako som sľúbil, prišiel som." Romovi padli kľúče z ruky. "K-K-KangJun!!".
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama