Na Rovnakej Vlne - 6. Diel

21. února 2013 v 20:50 | Ryuu

Linin príchod!


Yoseob tam stál ako stĺp. Bez pohnutia zovieral päsť. Zhlboka sa nadýchol, otočil sa a odišiel. Po polhodinovom objimaní ma Rome pustil. "Nie je to síce moc... ale dúfam, že ťa to potešilo." Zamrmľal si popod nos. Usmiala som sa a pohladila som ho po rameni. "Je to ten najlepší darček aký som mohla dostať ale stále neviem prečo si mi chcel niečo darovať?" Zákerne som sa naňho zahľadela. "To ... no ono vieš..." Snažil sa vymyslieť niečo rozumné. Aspoň na to vyzeral. Nakoniec zo seba niečo dostal. "Vieš ako si išla vtedy so mnou do toho strašideľného domu a zlepšila si mi náladu. Tak preto." Usmial sa Neviem prečo ale aj keď som vedela, že je to tá najväčšia sprostosť na svete... verila som mu to.
S Romem sme sa rozlúčili a ja som si to namierila rovno domov. Aj keď som trochu blúdila nakoniec som sa dostala do cieľa. Otvorila som dvere a hodila sa na gauč. Bol pohodlný ako vždy. Milovala som ten gauč. Keby že môžem tak na ňom ostanem ležať navždy. Začala som premýšľať nad tým ako ma Rome objal. Keď som si predstavila x ďalších vecí čo sa mohli stať chytila som si hlavu. Popritom ako som si škubala vlasy z hlavy spadla som z gauča. Prišla Jane. Uvidela ma ležať na zemi a nedalo jej to nežbrdnúť si do mňa. "Zaujímalo by ma o čo sa ten tvor na mojom koberci snaží." V sekunde som si sadla a ako som chcela niečo Jane odvetiť prišla mi správa na skype. Písala mi Lina. Moja kamarátka, ktorá mi oznamovala, že prichádza do Seoulu. "Lina príde." Oznámila som Jane. "Ale.. nemá ešte kde bývať." Dodala som. Jane hneď navrhla. "Tak môže zatiaľ tu." Ukázala na gauč. Potešilo ma to a hneď som bežala Jane objať. Ty si ten najdokonalejší človek na svete. Jane sa nad tým len pousmiala a zbehla do kuchyne spraviť si niečo rýchle na jedenie.
Na druhý deň som sa ospravedlnila Yoseobovi a ostatným, že som ich tam nechala. Samozrejme nikto s tým nemal nejaký veľký problém až na Yoseoba. Ten sa zdal byť veľmi naštvaný. Nakoniec mi to odpustil ale musela som mu sľúbiť, že celý týždeň budeme spolu s Jane na ich skúškach a taktiež akciách. Ako som mohla odmietnuť? Prešiel týždeň. Náhodou sme sa aj veľmi dobre zabavili. Yoseob bol na mňa veľmi milý a tiež aj veľmi pozorný. Som zaňho naozaj rada. Je to moja veľká opora. Ani som sa nenazdala a už som spolu s Jane a Beast čakala na letisku. Konečne priletelo lietadlo. Pozorovala som ľudí či náhodou neuvidím Linu. Konečne! Vidím ju. Tak rýchlo za mnou utekala a silno ma objala, že som si chvíľu myslela, že spadneme na zem. "Ahoj Ryuu!! Tak dlho som ťa nevidela chýbala si mi." Prehlásila ako prvé. Bola naozaj rada, že je v Seoule. Bol to jej sen dostať sa sem. Dokonca ani nevedela čo má ako prvé urobiť a tak sa mlčky rozhliadala s výrazom malého dieťaťa keď uvidí lízatko. "Asi by si mala ísť najprv vyzdvihnúť batožinu." Zasmiala sa Jane. "Ach dobrý nápad." "Ou aby som nezabudla toto je Jane a toto..." Pokračovala som v predstavovaní i keď Beast som moc predstavovať nemusela. Keďže to bola jej obľúbená skupina vedela o nich asi všetko.
Doviedli sme ju k nám domov. Nakoniec som sa vzdala svojej postele a ľahla som si na svoj milovaný gauč. Nedovolila som aby tam niekto iný okrem mňa spal. To bolo moje pravidlo, ktoré neporušila ani Jane, ktorá ho aj vlastnila. Ako som sa dozvedela Lina mala veľmi dobre platenú prácu. To som len ja taká ľavá nájsť si niečo?! Po pár dňoch som si našla aspoň brigádu.
Yoseob ma vytiahol von a spolu s nami išla aj Lina. Jane sa niekde znovu zašila s Gikwangom. Ani nechcem presne vedieť kde. Doojoon s Junhyungom, ktorý tiež nemali čo na práci sa rozhodli, že pôjdu s nami. Samozrejme som nenamietala a Lina už vôbec nie. Prechádzka bola fajn. Až do doby než som sa otočila a nikde nevidela ani Linu a ani Doojoona. "Kde sú? A kde je Junhyung?" Pozrela som sa na Yoseoba. "Ten je tam ale tí dvaja neviem kde sú. Asi ich budeme musieť nájsť čo?" V jeho hlase som počula mierne smutnú tóninu. Nevedela som čo robiť. Bolo by lepšie keby sme ich našli ale tiež mi rvalo srdce vidieť Seobieho smutného. Vyzeral, že počítal s tým, že budeme len my dvaja. Nemohla som stále niekoho hľadať. Ako prvé čo som urobila bolo to, že som ho chytila za ruku keď sa mi otočil chrbtom a chcel odísť ich hľadať. Chvíľu ešte pozeral pred seba a pomalinky sa nakláňal na mňa. Pozrel sa na moju ruku. "Počka... veď je s Doojoonom nie?" "No je to možné." "No tak prečo by sme ich mali hľadať? Veď on sa tu vyzná." Usmiala som sa a Yoseob na mňa prekvapene zamrkal. Napokon pochopil čo som tým myslela a urobil niečo čo som od neho nikdy nečakala. OBJAL MA! "Už dlhšiu dobu som to chcel urobiť." Šepol mi do ucha.
Medzitým ako som bola zarazená z jeho objatia Lina sa veľmi dobre zabávala s Doojoonom. Sadli si do čajovne a začali sa rozprávať o všeličom možnom. Aj keď viac rozprával Doojoon, Lina si ho schuti vypočula a vždy keď povedal niečo vtipné zasmiala sa. Veľmi sa mu Lina zapáčila... povedala by som skôr hneď na prvý pohľad sa mu ľúbila. Vedela som to od prvej chvíle čo som videla jeho výraz. Samozrejme moje ústa sú zamknuté na zámok. Chcem veľmi vedieť ako sa to vyvinie.

Pokračovanie nabudúce...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama