Na Rovnakej Vlne - 2. Diel

14. února 2013 v 20:54 | Ryuu

Ako som ostala tvrdnúť s Yoseobom



Jane ma ťahala cez všetkých ľudí až som nadobro stratila C-Clownov z dohľadu. Bolo mi trochu smutno dúfala som, že budem môcť byť s nimi ešte chvíľku dlhšie. Keď ma Jane konečne zastavila nestačila som sa diviť vlastným očiam. Prečo do toho lunaparku chodia samé kpopové skupiny? Zamýšľala som sa. "Tak Ryuu toto je GiKwang." Usmiala sa na mňa a predstavila ma. "A-hoj?" Povedala som trochu neisto ale stále s úsmevom. Veď samozrejme ja nič iné neviem len sa prihlúplo usmievať. Gikwang mi však úsmev opätoval a podal mi ruku na zvítanie. "Veľa som o tebe počul hlavne, pár dni pred tým ako si mala prísť." Úsmev sa mu stále nestratil z tváre. "Prečo sa poznáš s Gikwangom?" Zazrela som na Jane, ktorá jemne pokrčila ramená a zasmiala sa.
"Joj ty! Takú hviezdu poznáš a mne sa nepochváliš?" Zabručala som. "No vieeeeeš..." Snažila sa z toho vykrútiť ale ja som dobre vedela, že to chcela nechať presne na túto chvíľu. Dobre jej to vyšlo. "Pozývam vás dnes na deň s Beast." Prerušil náš rozhovor a ja som sa obzrela. Samozrejme hľadala som Beast ale hlavne som hľadala C-Clownov. Veď tak rýchlo odtiaľto vypadnúť nemohli. "Koho hľadáš?" Ozval sa veľmi známi hlas. Rýchlo som sa trhla smerom ku Gikwangovi a čo čert nechcel stáli tam ostatní Beast. "Bože môj ale zľakla som sa." Zasmiala som sa pri čom som si držala hruď pretože mi veľmi rýchlo bilo srdce. "Azda sme ťa vystrašili?" Usmial sa na mňa asi jeden z najrozkošnejších tvorov na svete. YOSEOB! Bolo to úžasné zlatíčko s veľkým talentom, ktoré som obdivovala. "N...nie len som sa obzrela a ... bum... ste tu... wow."
Keď som si uvedomila čo hovorím následovalo *facepalm* a potom silný rehot. Dnešok som mala vážne čudný. Vždy keď som sa dakde obzrela a vrátila pohľad naspäť vždy tam niekto stál alebo nestál. Naozaj sa začínam báť o svoje zdravie. Možno ti ľudia tam stáli aj predtým len som si ich nevšimla. Samozrejme v tejto minúte to riešiť nebudem. Jane si zmyslela na akú dráhu chce ísť teraz. Hádajte čo si vybrala. Samozrejme najväčšiu húsenkovú dráhu ktorú tam mali. Yoseob chcel z toho vycúvať presne ako ja. Len si kladiem otázku. Prečo nás sakra oni nenechali na pokoji?! Jane si sadla s Gikwangom do prvého vozňa a my s Yoseobom sme boli donútený sadnúť za nich. "Prežiješ to?" Desivo som sa pozrela na Yoseoba.
Ten na mňa pomalinky natočil hlavu. "A ty?" Zapremýšľala som sa. "A prečo by som to nemala prežiť?" Pozrela som sa na Jane s Gikwangom. Veľmi dobre sa zabávali a koketovali. Ako sme vyštartovali bolo to vcelku pomalé. Samozrejme ja blbá zakrikla som to. Ako sme vyšli kúsok do výšky zbadala som Romeho s chalanmi. Potešila som sa ale v tom sa vagón spustil dolu a jediné čo nám ostávalo bolo z plných pľúc kričať. Splnilo to svoju prácu. Ako sme tak kričali všimol si nás aj Rome, ktorý išiel okolo. Ako ostatný turisti a kórejci sa prišli pozrieť na nevýslovne úžasnú "podívanú". Keď sme zastali vybehla som ako prvá von. "Fuj... je mi zle..." Zatackala som sa a prezrela si ostatných ľudí. Normálne by ste neverili ale oni začali tlieskať. No chápete to? Len som sa zviezla a začali nám tlieskať. Znovu som sa rozhliadla. Nikde som Romeho nevidela a dosť ma to žralo. Nakoniec som sa zmierila s tým, že už ho neuvidím. Yoseob sa hneď o mňa oprel. "Je ti moc zle?" Pozrela som sa naňho keď som ho zachytila. "Iba trošku..." Lapal po dychu. "Nechceš vodu?" "Jedna by bodla..." Zhlboka sa nadýchol.
Pomohla som mu sadnúť si na lavičku a povedala mu nech na mňa počká, že hneď som späť. Ako som povedala tak som aj vykonala. Yoseob sa spokojne napil a znovu sa zhlboka nadýchol. "Lepšie?" Usmiala som sa. "Hej o dosť. Ďakujem." Usmial sa na mňa tak ako to on vie. "Za málo." Pozrela som sa na úplne inú stranu a rozhliadala sa v dave. "Ehm... Yoseob?" "Čo sa deje?" Spozornel. "Vieš ako sme si išli sadnúť..." "No?" "Kde sú ostatný?" Vrátila som sa pohľadom na Yoseoba, ktorý sa tiež začal rozhliadať. "A sakra..." Dodal. "Myslíš?" Povzdychla som si a premerala som si okolie. Ani som netušila ale niekto ma stále sledoval.
Kto iný ako Rome? Samozrejme nejakým spôsobom som si ho ani nevšimla. "Tak nevadí veď domov sa vieme dostať nie?" Pozrel sa naspäť na mňa a ja som pokrčila ramenami. "No tu je menší háčik..." Poškriabala som sa na hlave. "Aký? Nevieš kde bývaš?" Nechápavým pohľadom si ma premeral. Stuhla mi krv v žilách. "No prisťahovala som sa sem len pred pár týždňami tak to tu ešte nemám také okúkané..." Povzdychla som si. Yoseob si všimol, že ma to naozaj trápi a tak sa zdvihol z lavičky. "Čo sa deje? Všimol si si ich?" Trhla som hlavou na druhú stranu v nádeji, že ich tam niekde uvidíme. "Bohužiaľ nie ale do večera fúra času tak to poďme využiť." Usmial sa na mňa a podával mi ruku aby som vstala. "Máš pravdu! A možno počas toho ako si to tu budeme uživať nájdeme aj ostatných." Jeho ruku som rýchlo prijala a obaja sme sa rozhodli pokračovať k ďalším atrakciám. Samozrejme, že Rome nám bol v pätách. Ale ani jeden z nás si ho nevšimol. Rome za nami a zvyšok C-Clownov v bufete alebo na nejakej atrakcii. Som zvedavá či Jane nájdem pretože sa nemám potom ako dostať domov. Tá sa určite teraz niekde poflakuje so zvyškom Beast a hlavne s Gikwangom.

Pokračovanie nabudúce...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama